Alternatívne stavebné systémy: Prečo im nedôverujeme?

Často sa stretávame s otázkou, ktorý materiál je najlepší na stavbu domu. Faktom je, že z množstva a rozmanitosti materiálov, ktoré majú dnes v ponuke stavebné spoločnosti a predajcovia stavebnín, sa laikovi, ktorý chce stavať rodinný dom, určite zamotá hlava. Z pohľadu laikov je teda na mieste otázka: „Ktorý je lepší“?

Jednoznačnú odpoveď nemôže dať nik. Ideálny stavebný materiál neexistuje. Každý z materiálov, ktoré sú k dispozícii, začali vyrábať na niektorej časti územia, pretože „riešil“ istú lokalitu a prístupnosť prírodných zdrojov pre potrebu ľudí pri stavbe svojich príbytkov. V nedávnej minulosti bola doprava limitujúcim faktorom pri získavaní základných stavebných materiálov. Preto sa hľadali materiály z miestnych zdrojov, a tak sa postupne rozširoval ich počet. Dnes sa vyvíjajú nové, úspornejšie konštrukčné princípy výstavby a k nim sa zas hľadajú materiálové riešenia. Počet systémov pre výstavbu rastie a k tomu úmerne sa hľadajú aj možnosti materiálovej základne. Výrobcovia stavebných hmôt ponúkajú výsledky práce svojich vývojových oddelení. Je to vývoj, ktorý sa nikdy nezastaví a posúva tak aj „svet“ stavebníctva dopredu.

Základné požiadavky

Už sme konštatovali, že ideálny stavebný materiál neexistuje! Všetky stavebné konštrukcie, ktoré splnia náročné požiadavky (hlavne v úspore tepelných energií), sú kombináciou niekoľkých druhov materiálov. Niektoré majú dlhodobú tradíciu, iné sú novodobou alternatívou. Všetky však musia byť správne zakomponované do konštrukčného systému stavby, aby splnili požadované statické, tepelnotechnické, bezpečnostné či akustické požiadavky tak, aby sa z nich dali stavať rodinné domy.

V centre pozornosti sú však neustále klasické materiály. Tehla, pórobetón, betón. Alternatívne konštrukcie – drevo a tvarovky z dreva, oceľ, hlina, rôzne materiálové tvarovky, drevotrieskové systémy… sú na okraji pozornosti vás – stavebníkov. Dôvod ich malej rozšírenosti či až nezáujmu je jednoduchý. Nedôvera k novinkám.

Základná stratégia úvah

Stavby navrhujeme tak, aby konštrukcia vydržala bežne 50-100 rokov a vytvorenie interiérov a povrchov na 15-25 rokov, pretože materiály pre výstavbu interiérov najrýchlejšie podliehajú módnym vlnám. Životnosť stavby je však o návrhu a spôsobe zabudovania materiálu do stavby a jeho ochrany v stavbe. Aj betón potrebuje správne ochrániť, aby vydržal stáročie. Dôležité je vedieť, čo od materiálu čakám ja – užívateľ. Prvoradé je vyriešenie bývania, avšak prevádzka postaveného obydlia si vyžaduje platby za energie a z nich najväčšie náklady vyžaduje platba za teplo. Tepelné straty sú prirodzené a nedajú sa úplne eliminovať. Tepelné straty sa dejú cez obal stavby, tzv. hrubú stavbu.

Celý svet „rieši“ energie

Smernica Európskej komisie známa ako 20/20/20 vyžaduje, aby sa stavali RD s takmer nulovou spotrebou energie (angl. nZEB). Smernica svojou podstatou iniciuje hľadanie progresívnych stavebných riešení, aby sa energie potrebné pre prevádzku stavieb zminimalizovali. Hoci sa Smernica aj u nás premietla aj do normotvorného procesu jej aplikácia je veľmi pomalá. Na Slovensku sa otázkam spotreby energií v prevádzke rodinných domoch zatiaľ nevenuje potrebná pozornosť (ani v prípade súkromných investorov).Štátom iniciovaná informačná kampaň je prakticky nulová, energetické posudzovanie stavieb považuje každý investor „ako nutné zlo“. Macošsky sa však k energiám stavajú aj súkromní investori. Pri rozhodovaní sa „z čoho postavím svoj hrad“, je posudzovanie tepelnotechnickej úrovne stavebných systémov, z ktorých môžme postaviť svoj rodinný dom, akosi „mimo našu pozornosť“ a práve tu by malo dvojnásobne platiť porekadlo „dvakrát meraj, než…“

Prečo takýto kritický úvod?

Vyššie spomínaný, zjednodušujúci prístup k prevádzkovým energiám v rodinných domoch, je daný faktom, že hlavnou otázkou pri výbere stavebného systému, z ktorého plánujeme postaviť dom, nebýva posudzovanie tepelnotechnických vlastností systémov tou prvou a hlavnou posudzovanou hodnotou. Obvykle je to otázka nákupnej ceny za materiál a potom nasleduje rozhodovanie sa na základe „pocitov“, ktorý stavebný materiál je nám „mentálne“ bližšie. Tehlový, pórobetónový, drevostavba či iný alternatívny systém? Toto „rozhodovanie sa“ je ovplyvnené tradíciou, lobizmom a reklamou výrobcov, ale aj tým, v akom príbytku sme doteraz žili. V prevažnej miere vyhrávajú murované stavebné systémy, pretože v našom podvedomí sú murované stavby pevné a rodinný dom je v našich predstavách „základný“ kameň nášho života. K alternatívnym systémom máme akúsi ničím nedefinovanú nedôveru. Pri otázkach, z čoho pramení táto nedôvera, je obvyklá odpoveď: „Len tak akosi cítime.“ Pri riešení tejto zásadnej otázky – z čoho? nás ovplyvní aj projektant. Veríme mu, veríme že jeho riešenie je pre nás najvýhodnejšie. Je tomu tak ozaj v každom prípade?

Nepomôže ani zatriedenie do energetickej triedy

Nezanedbateľnú úlohu pri tomto rozhodovaní má aj otázka, či laický stavebník dokáže porozumieť rôznemu normovému označovaniu – triedeniu domov z pohľadu spotreby energií a či si toto zatriedenie (A –G, či ultranízkoenergetický dom alebo dom s takmer nulovou spotrebou (nZEB)…) dokáže premietnuť v reálnom živote. Otázkou je, či si na základe normového označovania stavieb vie aj reálne predstaviť (cez prizmu mesačných platieb) svoje budúce prevádzkovanie svojho bývania. Rozumieme síce, že trieda A je energeticky najúspornejšia. Ale? Ako sa toto prejaví v prevádzkových nákladoch, v reálnych vyjadreniach v eurách? A práve tu by mal investor – stavebník od projektanta dostať jednoznačné informácie. Investor – laik však túto informáciu nepožaduje. Uspokojí sa informáciou, že v projekte jeho RD je projektové energetické hodnotenie. Neskúma jeho obsah a ani sa nezaujíma o ekonomický dopad takejto informácie.

Vyžaduje sa zmena myslenia investorov

Musíme povedať, že v čase rozhodovania sa „z čoho postaviť svoj dom“ sú pre 99 % stavebníkov budúce prevádzkové náklady „iba“ druhoradým ukazovateľom. Žiaľ, tento druhoradý ukazovateľ je veľmi podceňovaný, a pritom by mal byť prvoradý!!! Príde aj dôchodkový vek a naša ekonomická situácia

sa radikálne zmení. U väčšiny z nás príjem poklesne až
o 40 –  50 %! Svedčia o tom každodenné informácie zo všetkých médií, ako sa dôchodcovia dostávajú na hranicu chudoby. A nastáva dilema, ako prefinancovať prevádzku svojho bývania. Vynaložiť až 30 % z dôchodku na zálohové platby za plyn či iné palivá je veľa. Prestáva sa vykurovať na potrebné teploty a… Existuje síce riešenie, avšak uplatňuje sa veľmi málo. Na Slovensku platí: môj dom – môj hrad a sťahovanie sa do menšieho ekonomicky prijateľnejšieho bývania pri odchode do dôchodku je ešte stále skôr výnimka.

Nariadenie EÚ, ktoré má zmysel

Legislatívne opatrenia EÚ týkajúce sa stavebníctva už menia zaužívané postupy pri projektovaní a výstavbe rodinných domov!

Už od 1. 1. 2015 sa musia stavať domy označované pojmom ultranízkoenergetické, triedy A1, a o ďalších niekoľko rokov (už v roku 2020) sa budú smieť stavať už len domy s takmer nulovou spotrebou energie, trieda A 0.

Aká je skutočnosť? Domy sa projektujú 1 – 2 roky pred začatím výstavby. Dnes už píšeme rok 2015, a tak by sa už mali projektovať domy so stratou tepelnej energie na úrovni domov s takmer nulovou spotrebou. Žiaľ, nedeje sa tak. Investori ešte nepožadujú tento progres. Uspokoja sa s domom nízkoenergetickým.

„Obsah“ terminologického triedenia a označovania domov A1 či až A0 (aj ostatných novostavaných budov) má zásadný vplyv  na zmeny v konštrukčnej tvorbe – skladbe stavebných konštrukcií a tiež zmenu v projektovaní technického vybavenia týchto energeticky vysoko úsporných stavieb. Pre všetky zainteresované strany (projektanti, realizátori, ale aj investori) tieto prísne energetické kritériá prinesú nové požiadavky na spracovanie projektovej dokumentácie, ale aj požiadavky vyššej realizačnej kvality pri samotnej výstavbe. Sme na toto pripravení? Projektanti áno, ale zatiaľ nie je dopyt. Laikom chýba väčšia osveta a možno aj priama podpora štátu.

Čo tvorí tepelnotechnickú kvalitu stavebných materiálov?

Tepelnotechnická kvalita je schopnosť stavebného materiálu udržať teplo, ktorého pohyb a prúdenie sa riadi fyzikálnymi princípmi. Ak je vonku – v exteriéri – zima, napr. –5 °C či –10 °C, tak sa teplotné rozdiely exteriéru a interiéru snažia vyrovnať a teplo z interiéru „uniká“ cez stavebný materiál, ktorý tvorí plášť stavby. Rýchlosť tohto „vyrovnávania“ určuje tepelnotechnickú kvalitu stavebného materiálu či stavebného systému. Zjednodušene – čím dlhšie „unikanie“ alebo teda prestup tepla trvá, tým je materiál tepelnotechnicky lepší. Tieto teoretické poznatky sú už overené a  aj na Slovensku už stojí veľa „pasívnych“ domov – takto sa marketingovo označujú domy triedy A0.

Čo ovplyvňuje investorov výber?

Jednoznačne prvé miesto zaujímajú tradičné materiály. Tehla, pórobetónové tvarovky a tradícia – murovaný dom predstavuje „istotu“ dlhovekosti. Alternatívne stavebné systémy sú na okraji záujmu (ako projektantov, tak stavebníkov) a pritom tieto alternatívne riešenia konštrukčných skladieb ponúkajú veľmi vysokú kvalitu z pohľadu tepelnotechnickej kvality a aj porovnateľné ostatné vlastnosti ako je zdravotná nezávadnosť, statika, odolnosť proti požiaru či bezpečnosť, … ale aj z pohľadu porovnávania ceny.

Sendvičové konštrukcie sú riešením

Mnohoročné skúsenosti o správaní sa stavebných konštrukcií hovoria, že najlepšie bránia prestupu tepla sendvičové skladby obvodových stien. Žiaľ, projektovanie v tomto duchu je zatiaľ ojedinelé. Otázkou je aj to, ako sa v týchto vlastnostiach materiálov má laik zorientovať, keď sú udávané v rôznych veličinách. Ako si dokáže vybrať ten najvýhodnejší a prevádzkovo najúspornejší? Bez osvety a reklamy nedôjde k masovému rozšíreniu týchto novodobých riešení a poznatkov. Smutne musíme skonštatovať, že tých niekoľko zapálených propagátorov tohto progresu nemá potrebný finančný kapitál na masívnu reklamnú kampaň, aby prelomili tradície. Giganti vo výrobe tradičných materiálov ich aktivity jednoducho „prevalcujú“.

Odporúčanie, ktoré nepodceňujte

Malo by však platiť, že moderne koncipovaný rodinný dom si vyžaduje pozrieť sa naň s väčším nadhľadom. Musíte sa pozrieť do budúcnosti prevádzkovania rodinného domu. Už sme spomínali, že RD je investícia na 50 rokov plnej prevádzky – 50 rokov budete platiť za teplo, pričom ceny palív neustále rastú (o výplatách sa to nedá povedať). Je preto potrebné pre vybudovanie zdravého bývania svojej rodiny zabudovať dostupné, hlavne však tepelne úsporné materiály, technológie a stavebné systémy, ktorými vytvoríte obydlie s najúspornejšou prevádzkou. Vytvoríme si tak ekonomicky prijateľné bývanie pre celú rodinu na dlhé roky. A nemali by ste sa, v čase plánovania a výberu stavebného systému, nechať ovplyvňovať len cenou, ktorú zaplatíte za obal stavby.

 

Kto sme a čo ponúkame

sme profesijne usporiadaný online časopis o stavebných firmách a materiáloch na Slovensku. Jeho cieľom je rýchle vyhľadávanie informácií a dodávateľských firiem pri stavbe rodinného domu.

Stavebníctvo

Zložité hospodárske obdobie, ktoré už 5 rokov trápi slovenské stavebníctvo, naplno odkrylo jeho problémy a nedostatky.

Prínos pre návštevníka stránky

Rýchla orientácia v odbore stavebníctva zrozumiteľnými článkami aj pre neodborníkov. Budú ich pripravovať najväčšie špičky, osobnosti a kvalitní realizátori prác.

Naši partneri

Ing. Pavel Kleskeň
šéfredaktor
0903 721 235
PhDr. Andrej Fabík
zástupca šéfredaktora
0904 978 305
Mirka Kleskeňová
redaktorka
0903 401 077
Štefan Majerník
obchodný zástupca
0903 781 341
Ing. František Orth
obchodný zástupca
0911 721 233
Mgr. Peter Jurovčák
obchodný zástupca
0903 210 551
Martin Strihovský
grafik
0903 046 808

Adresa redakcie: Trenčianska 47, 821 09 Bratislava
www.domabyt.sk