Bývanie plné romantiky

Nájsť vhodný, cenovo prijateľný byt, vytvoriť a zariadiť si v ňom „svoje bývanie“, je pomerne náročné… Náročné po odbornej technickej, stavebnej i estetickej stránke.

Fajn je, ak v takejto situácii máte možnosť osloviť profesionálov – interiérové štúdiá. Ich nespornou výhodou je, že v nich pracujú „kreatívci“, ľudia s fantáziou a víziami. Fajn je, ak natrafíte na osoby, ktoré sú „naladené“ na spoluprácu pri tvorbe vášho bývania a dokážu plánovať postupnosť jednotlivých krokov jednotlivých fáz realizácie vašej predstavy. Od úpravy dispozície projektu cez stavebné úpravy až po konečné zariaďovanie interiéru, ktoré zodpovedá vášmu cíteniu a vkusu.
Takáto situácia však nie je vždy pravidlom a existuje ešte jeden moment, ktorý vás „zabrzdí“ pri využití interiérového dizajnéra. Tým „momentom“ je cena. Ak aj toto vyriešite, dá sa povedať, že ste vyhrali. V danom prípade, ktorý vám chceme predstaviť, však takáto ideálna súhra nenastala. Nie všetci máme nadštandardný príjem, a tak hľadáme riešenie formou „svojpomoci“. Ak sa zadarí, ako v tomto prípade, tak si dokážete vytvoriť bývanie, ktoré vám a vašej rodine prinesie uspokojenie na dlhé roky. Obrazom aj slovom vám predstavujeme jedno zaujímavé riešenie mezonetového bytu svojpomocou v Stupave.

Na „prízemí“ je spojená obývacia izba s kuchyňou (a balkónom) a ešte detská izba. Potom je tam „hosťovské“ WC, v ktorom vzniklo miesto na pisoár, po ktorom majiteľ túžil. Pôvodne táto miestnosť mala byť kúpeľňa s vaňou. Ale keďže sa v tejto „kúpeľni“ nachádza pračka a kotol etážového kúrenia, musela sa zmeniť jej dispozícia a vznikol priestor technického charakteru. V priestore je teda skladovacia „skriňa“, kde sú všetky potrebné drobné zariadenia (vysávač, metly, čistiace prostriedky…) – ľudovo sa tomu hovorí sklad.
Na hornom podlaží je pokojová zóna bývania. Spálňa má veľkú terasu, je tam pracovňa, šatník a ešte menšia kúpeľňa. V podstate ide o 4 izbový mezonetový byt.
Vnútorná úžitková plocha je 90 metrov štvorcových. Celkovo aj s terasou a balkónmi má byt 122 m2. Základom úvah pri zariaďovaní tejto obytnej plochy bol cieľ získať bezproblémové bývanie, ktoré uspokojí nároky zatiaľ 3 člennej rodiny.

Po rozvrhnutí dispozície bytu bolo treba inštalovať vodu, kanalizáciu, elektrinu… Spokojný majiteľ si dnes na túto fázu svojpomoci takto spomína:
„Vodu som upravoval minimálne. V kúpeľniach sa posúvali WC o približne 30 cm, to isté platí pre umývadlá v kúpeľniach aj pre drez v kuchyni. Väčší problém bola elektrina. Každú zástrčku a vypínač som chcel na inom mieste, ako boli pôvodne, a tak museli majstri sekať do všetkých stien v byte. Rovnako tak aj svietidlá som si navrhol na úplne iné miesta, na akých boli pôvodne, a tak sa sekali aj stropy. Pôvodne boli totiž svietidlá navrhnuté klasicky do stredov miestností. Keďže som však vedel, že na steny chcem tehlové obklady, chcel som zvýrazniť štruktúru stien, a tak som napr. v obývačke, v spálni a na schodisku zrušil centrálne svetlá a dal som bodové svetlá, ktoré lemujú miestnosti. Takmer celý byt ma stmievateľné vypínače, vďaka čomu si môžem upravovať svetelnú atmosféru podľa potreby. V horných skrinkách kuchynskej linky sú zo spodnej časti zabudované LED pasy na diaľkové ovládanie, ktorých intenzita sa dá opäť prispôsobovať. Veľmi dôležité pre celkový dojem bolo vybrať vhodnú farbu svetla. Myslím, že studené svetlo by všetko pokazilo. Trval som teda na tom, aby každá žiarovka mala max. 2700 kelvinov, a tak je v celom byte teplá farba svetla.“

Zo slov majiteľa dnes už hotového aj zariadeného mezonetového bytu je zrejmé, že mal všetko premyslené do najmenších podrobností. Aby sa splnili jeho predstavy, bolo treba aj presúvať, či nebodaj búrať niektoré steny? Aj odpoveďou na túto otázku potvrdil predchádzajúce konštatovanie o premyslenosti do najmenších detailov.
„Nepáči sa mi, keď je vidno bočnú stranu skrine, a tak som dal postaviť zopár malých stien. Konkrétne v spálni pri vstupe, aby som nevidel bočnú stranu skrine. Okrem toho pod schodiskom som navrhol botník a opäť by mi vadilo, keby bolo vidieť jeho bočnú stranu. Stena je teda aj tam. Ďalšou malou stenou som oddelil kuchyňu od obývačky. Potreboval som ukončiť kuchynskú linku, a tak som tam dal menšiu stenu. Nezavadzia a predelila priestor. V spodnom WC som dal postaviť sadrokartónovú stenu, lebo som si uvedomil, že keď bude človek sedieť na WC, nebude mať poruke toaletný papier. Tak som mu navrhol miesto presne na mieru.“

Ako sme z Vašich slov pochopili, realizácia bola kombinácia svojpomoc + remeselníci z rodiny či cez inzerát.
„Elektrinu a hrubé práce mi robila firma Pardosa s.r.o. Je to firma zaoberajúca sa rekonštrukciami bytov, ktorú majú moji dvaja kamaráti. Nebolo teda veľmi nad čím rozmýšľať. Povedal som im presne, čo chcem a oni to zrealizovali. Na stierkovanie a maľovanie som oslovil pána, ktorý maľoval byt susedovi a páčila sa mi jeho práca. Veľmi šikovný chlapík, ktorý ku mne chodil denno denne až zo Serede. Ponúkol sa, že nemám hľadať iného obkladača, že vie robiť aj obklady, a tak všetky tehly lepil a škároval on. Napokon som mu dal robiť aj veľa dokončovacích prác, lebo bol veľmi všestranný a najmä rýchly a precízny, čo som ocenil dvojnásobne. V tom type interiéru totiž neprichádza do úvahy zanedbanie čohokoľvek a odfláknutá robota by všetko pokazila.“

Ktorá úprava v byte bola najnáročnejšia?
„Celkom určite jedna z najnáročnejších úprav v byte boli tehlové obklady stien. To, čo je na stenách, sú totiž odrezky z originálnych tehál z búračky starého rodinného domu. Sú narezané na hrúbku 2 – 4 cm. Dal som si ich doviezť už narezané pred bytovku a nasledovala veľká „zábava“. Byt je totiž na 2. poschodí bez výťahu a tehly vážili spolu 2,1 tony. Na balkón by sa paleta nevošla, na terasu je zospodu zlý prístup, a tak sme to museli pekne vynosiť. Dvom nám to trvalo dobrého pol dňa. To najhoršie však malo len prísť. Čakal nás hotový horor. Tehly boli zaprášené a špinavé a bolo nevyhnutné každý jeden jedinký odrezok zvlášť namočiť a vyčistiť kefkou. Až potom nasledovala sieťka, kleber a montáž na stenu. Keďže som chcel zachovať štruktúru, škárovka je zapustená približne 1 cm hlbšie ako tehla, remeselníci boli ,,radi“. Navyše – aby byt nebol veľmi jednotvárny, niektoré tehlové steny som dal premaľovať  na bielo. Do spálne a detskej izby mi to tak prišlo vhodnejšie. Výber doplnkov bola približne 8 mesačná práca, keď som po večeroch denno denne trávil dlhé hodiny na internete hľadaním a výberom doplnkov. Okrem toho som počas týchto mesiacov priebežne navštevoval rôzne obchody v Bratislave a hľadal. Približne mesiac pred sťahovaním som mal z predošlého bytu skladisko, kde už bolo všetko nakúpené a pripravené na sťahovanie a  zariaďovanie.“

Okrem starej tehly ste aj omietali – čím?
„Byt som kúpil ako novostavbu v stave ,,holobyt“. Bol kompletne omietnutý a vymaľovaný na bielo. Všetky steny sa však museli kvôli elektrine sekať, preto bolo nevyhnutné omietať a maľovať znovu. Keďže na dorábanej omietke by bolo vždy vidno stopy po zásahoch a nikdy by to už nebolo dokonalé, rozhodol som sa celý byt vystierkovať. Niekto mi raz dávno povedal, že keď chcem tmavé steny, strop musí ostať svetlý a naopak. Držal som sa tejto zásady. Stropy ostali biele, steny išli na hnedo. V spálni som zvolil opačnú kombináciu, teda hnedý strop a biele steny.“

Hovorili sme o stropoch, stenách, búraní aj o maľovaní. A čo okná a podlahy…
„Okná ostali pôvodné. Plastové. Pokiaľ však ide o podlahy, to je samostatný príbeh. Od začiatku som chcel podlahy, ktoré budú rovnaké v celom byte. Čiže aj v chodbe, kúpeľniach, v kuchyni, všade to isté. Dlažbu som zamietol, pôsobí na mňa príliš  chladne. Drevená podlaha by do kúpeľne nebola vhodná a zároveň v kombinácii s podlahovým kúrením, ktoré je v celom byte, by to nebola dobrá voľba. Uvažoval som nad liatou podlahou, aká sa zvykne dávať do priemyselných hál a videl som ju aj v rôznych domoch. Nezdala sa mi však ako úplne najlepšie riešenie, a tak som sa rozhodol pre vinyl. Sú totiž typy vinylov, ktoré sú vodeodolné, takže ich môžete dať všade. Napokon až v predajni som si na poslednú chvíľu zvolil niečo iné. Z ponúknutých vinylových podláh ma totiž nezaujal žiadny dekor, a tak mi predávajúci, ako správny obchodník, ponúkol novinku – biokompozitnú podlahu, čo je kombinácia dreva a plastu. Je tiež vodeodolná, odolná aj voči poškriabaniu, je tenká, má veľmi dobré vlastnosti v kombinácii s podlahovým kúrením, vyznačuje sa výbornou priepustnosťou tepla a cenovo sa pohybuje v podobných cenových hladinách ako vinyl. K tejto podlahe som dokúpil bežné okrajové lišty, ktoré som dal v rohoch zrezať do 45 stupňového uhla. Do kúpeľne sme vybrali vodeodolné lišty určené do miestností so zvýšenou vlhkosťou. V byte bývam síce len 6 týždňov, ale zatiaľ som maximálne spokojný.“

Spomenuli ste, že máte podlahové kúrenie – etážové vlastné či centrálne?
„Byt má vlastný plynový kotol, na ktorý je napojené podlahové kúrenie. Okrem toho som do hornej kúpeľne dal namontovať menší elektrický radiátor na prípadné rýchle osušenie vecí.“

Po hrubých prácach prišla zaujímavejšia fáza, teda zariaďovanie nábytkom, obrazmi a vecami, ktoré robia z bytu domov.
„Čo sa týka nábytkov, okrem rámov postelí je úplne všetko vyrábané na mieru z masívu. Kamarát má s otcom stolársku firmu, sú veľmi šikovní, nie sú drahí, a tak som im dal spraviť celý byt. Jeden celý deň trvalo, kým sme to všetko nakreslili a zamerali. Robili od kuchynskej linky, cez konferenčný stolík, jedálenský stôl, nočné stolíky, písací stôl, vnútro šatníka, až po všetky veľké skrine, botník, police, kúpeľňové skrinky, no jednoducho všetko. Žiadna zo skríň nemá zasúvacie dvere. Bol som prekvapený, že málokto si v dnešnej dobe nedáva rolldor, ale chce klasické dvierka. Vraj to nerobili už niekoľko mesiacov. Madielka kuchynskej linky majú značku IKEA, ostatné Tintinhal. Mimochodom, z druhého zo spomínaných obchodov som nakúpil aj veľa doplnkov. Obrazy sú dominantou bytu. Dal som ich namaľovať mladej talentovanej maliarke so pseudonymom LiliEn. Vybral som ju spomedzi 6 oslovených maliarov, ktorí mi posielali ich práce a štýl. Ona sa do toho úplne trafila. Poslal som jej veľa fotiek, aby vedela, v akom približnom štýle by mal byť byt, keď bude hotový, a ona navrhla, že namaľuje také mega skice s použitím rôznych typov farieb. Na jednom obraze sú miesta, kde som prežil veľkú časť môjho života, a ktoré pre mňa niečo znamenajú. Maliarke som poslal fotky týchto miest a ona z toho vytvorila ,,moje mesto“. Na druhom obraze sú obdobne miesta mojej priateľky. Keďže väčší obraz má 220 x 180 cm, vošli sa sem po schodisku len tak tak.“
Keď ste spomenuli schodisko, strop na ňom má zaujímavé riešenie…
„Strop na schodisku je zo surových dosiek. Videl som to v jednom nemenovanom obchode, kde mali takýto strop, aby zakryli vzduchotechniku. Prišlo mi to ako fajn nápad. Dal som teda natrieť strop načierno a keď sa na strop pozriete, máte pocit, že nad doskami, medzi ktorými sú cca 3 cm medzery, je diera. Čierny strop nie je vôbec vidno. Zábradlie na schodisku vyrábal môj otec s dedkom doma v garáži. Ukázal som im fotku, aké zábradlie sa mi páči, povedali, že také dokážu vyrobiť aj oni, a tak sa do toho pustili. Výsledok je podľa mňa úžasný, veď posúďte sami. Zábradlie som dal vyrobiť len na horné poschodie, z medziposchodia dole už zábradlie nie je. Zbytočne by to opticky zmenšovalo už aj tak malý priestor. Keď raz budú malinké deti, dám tam vyrobiť pletenú sieť, ktorá bude bezpečná a zaujímavá. Laná som kúpil v povrazníctve, úchytky a madlá vyrobil rovnako ako zábradlie otec s dedkom.“

Z toho, čo ste doteraz uviedli, by mohol vzniknúť dojem, že ste síce narazili aj na ťažkosti, ale v podstate šlo všetko hladko. Podľa všetkého ste však perfekcionalista. Ako na túto vlastnosť a na vaše požiadavky precíznej práce reagovali rôzni majstri?
„S majstrami to bol často veľký boj. Či už to boli obkladači, podlahári, stolári, elektrikári, vodári, ich predstava, ako to robiť, bola úplne iná ako tá moja a preniesť moju myšlienku do ich hlavy a prinútiť ich, aby to robili tak, ako chcem ja, bolo niekedy veľmi ťažké až únavné. Neustále ma tlačili do jednoduchších variantov, a to, čo som chcel, bola pre nich väčšinou tá najhoršia cesta a, samozrejme, aj najnáročnejšia na realizáciu. Napríklad do hornej kúpeľne som dal postaviť oblúkovú stenu, vybral som si vaňu, ktorá sa vošla do kúpeľne len vďaka tomu, že do steny sa spravil 5 mm výrez. Nad vaňu som dal spraviť murované police, pre lepší vstup je tam schodík, atď. atď… No skrátka veľmi členitá kúpeľňa a ešte k tomu s oblúkovou stenou. Obkladačky majú cca 8 x 20 cm, je nimi obložená komplet celá kúpeľňa. Obkladač v nej strávil takmer 2 týždne a odviedol perfektnú a veľmi precíznu prácu. Aj napriek dlhému boju a behu na veľmi dlhú trať som veľmi šťastný, že som natrafil práve na tých ľudí, ktorí sa pustili do takej náročnej realizácie a chcel by som sa im všetkým aj touto cestou ešte raz poďakovať.“

Koľko času ste denne venovali prerábke a za koľko týždňov či mesiacov ste svoj sen o bývaní premenili na skutočnosť?
„Byt som kúpil v marci, sťahoval som sa v decembri. Počas tých 9 mesiacov som denno denne premýšľal, ako veci čo najlepšie urobiť, dumal som nad výberom farieb, materiálov, atď. Nič v tomto byte nie je náhoda. Výberu a kupovaniu doplnkov som sa venoval priebežne asi tri štvrte roka. Pritom väčšina doplnkov bola kúpená ešte skôr, ako sa začalo prerábať. V podstate v mojej hlave bol byt z veľkej časti hotový ešte pred začiatkom prerábky. Samotná prerábka vrátane zariaďovania trvala 3 mesiace. Boli dni, keď v byte pracovalo súčasne 8 majstrov, pričom každý z nich robil niečo iné, no boli aj také dni, keď nerobil nikto. Celkovo sa celá rekonštrukcia natiahla oproti pôvodnému plánu asi o 2 týždne, čo vzhľadom na rozsah prác nie je veľa.  Počas
3 mesiacov som v byte trávil všetok voľný čas. Ale oplatilo sa…“

Za časopis Dom a Byt Vám želáme, aby sa Vám v tomto „vymakanom“ byte dobre žilo a aby ste svojím príkladom inšpirovali aj iných.
Otázky kládli
Pavel Kleskeň a Andrej Fabík
Snímky: Martin Jerz

Kto sme a čo ponúkame

sme profesijne usporiadaný online časopis o stavebných firmách a materiáloch na Slovensku. Jeho cieľom je rýchle vyhľadávanie informácií a dodávateľských firiem pri stavbe rodinného domu.

Stavebníctvo

Zložité hospodárske obdobie, ktoré už 5 rokov trápi slovenské stavebníctvo, naplno odkrylo jeho problémy a nedostatky.

Prínos pre návštevníka stránky

Rýchla orientácia v odbore stavebníctva zrozumiteľnými článkami aj pre neodborníkov. Budú ich pripravovať najväčšie špičky, osobnosti a kvalitní realizátori prác.

Naši partneri

Ing. Pavel Kleskeň
šéfredaktor
0903 721 235
PhDr. Andrej Fabík
zástupca šéfredaktora
0904 978 305
Mirka Kleskeňová
redaktorka
0903 401 077
Štefan Majerník
obchodný zástupca
0903 781 341
Ing. František Orth
obchodný zástupca
0911 721 233
Mgr. Peter Jurovčák
obchodný zástupca
0903 210 551
Martin Strihovský
grafik
0903 046 808

Adresa redakcie: Trenčianska 47, 821 09 Bratislava
www.domabyt.sk