Bývanie pre romantikov alebo ako vytvoríme podkrovie snov

Podkrovné priestory sa budujú v priestoroch, ktoré nám ponúka šikmá plocha striech. Tieto sklony sú pod rôznym uhlom, kde je nosným systémom krovová sústava. Táto nesie hydroizolačnú vrstvu – krytinu a pod ňou sa buduje spomínaný „romantický priestor“. Je to však naozaj tak? Získame romantický priestor a získame aj vysnívanú atmosféru?

Existujú určité predpoklady a zásady, ktoré vás k vytvoreniu bývania v podkroví snov dovedú. Zosumarizujeme ich teraz pre vás, ak ste aj vy romantická duša a túžite po takomto bývaní.

Podkrovné byty sa najčastejšie vytvárajú pri rekonštrukciách RD s dodatočným využitím podkrovia. Získa sa tak väčšia obytná plocha, ktorá môže tvoriť samostatný byt či len rozšírenie obytnej plochy prízemného bývania o jednu či dve izby. Pri správnom usporiadaní podkrovného priestoru sa získajú aj zaujímavé dispozičné usporiadania.
Úplne iný prístup sa k vytváraniu podkrovného bývania musí zvoliť pri novostavbách, kde sa dajú vopred určiť stavebno-konštrukčné riešenia a podkrovný byt môže byť plne funkčný a svojou dispozíciou môže ponúknuť originálne vnemy a pocity pre každodenný  život v podkroví.

Stavebno-konštrukčný prístup
Dispozičné riešenia „druhej úrovne“ rodinných domov, teda dispozície podkrovných bytov, sa dajú riešiť ako plne zastavané alebo ako čiastočne otvorené, teda – galériové.
Plne zastavané plochy podkrovia sa dajú charakterizovať ako „druhý“ samostatne fungujúci byt. Pri konštrukcii čiastočne otvorených dispozícií sa ponechá časť stropu otvorená. Vytvára sa tak priestorovo otvorená časť dispozície, ktorá sa označuje ako galéria. Galéria v podkrovnom byte vznikne tak, že podlaha horného podlažia nie je po celej ploche totožná s plochou spodného podlažia. Je čiastočne skrátená, zostáva otvorená, ako pri balkóne a poskytuje priehľad do dolnej časti bytu. V časti otvorenia sa musí vždy vybudovať bezpečné zábradlie, tak ako sa to realizuje u schodísk či balkónov. Takéto riešenia zároveň veľmi komfortne riešia komunikáciu do podkrovia – schody. Galéria dodáva obom úrovniam interiéru vzdušnosť, veľkoleposť priestoru, pri použití ušľachtilých materiálov pôsobí reprezentačne.

Galéria môže mať funkciu iba ako komunikácia – chodba alebo v prípade dostatku plochy jej možno priradiť aj iné funkcie. Ako otvorený priestor môže slúžiť napríklad pre hry detí, avšak pri práci v dolnom podlaží budete rušení hlukom zo spojených častí horného a dolného bytu. V každom prípade takto vytvorený interiér s galériou bude pôsobiť efektne a atraktívne, pretože otvorená časť obytného priestoru až do strechy je priehľadná aj zo spodného bývania a aj z druhej úrovne – podkrovia sa vie získať zaujímavý pohľad „dole“. Nesmiete však zabúdať na svetlo ako denné tak aj umelé vo večerných hodinách. Musí ho byť dostatok a nesmie oslepovať.

Úskalia dispozícií „uzavretých“ podkroví
Dispozícia úplne zastavaných podkrovných podlaží sa musí podriadiť funkcii jednotlivých priestorov, ktoré v podkroví vytvárame. Toto platí hlavne pri kúpeľniach a WC, kde je potrebné zosúladiť stúpačky kanalizácie a vody s bytom pod podkrovným bývaním.
Druhou dispozičnou plochou, ktorej je potrebné venovať veľkú pozornosť, je schodište. Môže byť vo vnútri dispozície alebo sa rieši ako vonkajšia prístavba. (Podrobne si ho rozoberieme v inej časti tohto príspevku.) Teraz sa budeme viac venovať obytným priestorom – izbám v podkroví.

Pri návrhu dispozície obytných izieb si treba dávať pozor, aby pri stenách po obvode strechy nevznikli stiesnené (malé) miestnosti s nízkou výškou obvodovej steny a šikminami, ktoré vytvárajú krokvy konštrukcie krovu. Minimálny plošný rozmer jednej izby je podľa STN 8 m2. Minimálna výška obytného priestoru v podkroví je 230 cm. Táto sa však veľmi ťažko dodržuje pri rekonštrukciách.
Ďalším veľkým nedostatkom, ktorý sa opakuje snáď u každého novo budovaného podkrovia, je malá podchodná výška pri obvodových múroch, na ktorých „leží“ pomúrnica krovu (nesie celú konštrukciu krovu strechy). Je to nedostatok, ktorý sme už pomenovali v úvode. Mal by sa zmeniť zaužívaný stavebno-konštrukčný princíp výstavby podkrovných – obývacích priestorov. Obvodové murivá sa realizujú (obvykle) tak, že sa na „hrubej“ železobetónovej doske stropu vymurujú 3 rady z tehloblokov či iných murovacích tvaroviek, čo je výška cca 75 cm. Potom sa vytvorí 20 cm železobetónový veniec, do ktorého sa kovovými skrutkami ukotví
25 cm hrubá pomúrnica. Spolu je to 120 cm. V tejto výške začína šikmina strešnej roviny, ktorú tvoria krokvy stúpajúce k hrebeňu strechy a majú uhol stúpania asi 45 – 55°. Až vo vzdialenosti 1,5 m od tejto obvodovej steny dosahuje výška krokvy nad podlahou cca 160 cm, čo je pre vyššieho človeka stále málo na to, aby vedel prejsť v tomto priestore vystretý! Tento princíp výstavby tak zmenšuje plnohodnotnú pôdorysnú dispozíciu podkrovia.
Plnohodnotná úžitková plocha podkrovia je teda až o 1/3 menšia ako u spodných podlaží. Ak do tejto nevyužitej plochy uložíme nábytkové skrinky, priestor síce zariadime, ale vždy to bude menejhodnotný obytný priestor.

Ako vidíte, šikmé steny predsa len ukrajujú potrebné centimetre z obytnej plochy viac, ako sa na prvý pohľad zdá, hoci zošikmené stropy tvoria časť zaujímavej, originálnej atmosféry takéhoto bývania. S tým treba rátať a prispôsobiť priestoru nábytok, aby aj tento znížený priestor plnil funkciu bývania. Aj na toto by sme mali pamätať pri výstavbe podkrovných obytných priestorov. Riešením by bolo, aby projektanti navrhovali výšku obvodových murív pri zobytnených podkroviach min. 150 cm (5 radov murovacích tvaroviek) + veniec a krokva a nie, ako je to teraz, keď navrhnú 100 – 120 cm a 15 cm im z tejto výšky „zoberie“ konštrukcia podlahy a ďalších 15 cm konštrukčná výška pre zateplenie zasahujúce do interiéru!!!.

Schodište – výtvarný prvok?
Nutným prvkom týchto dispozičných riešení bývania v podkroví je schodište – priestor, ktorý spája obe výškové úrovne novo vytváraného priestorovo otvoreného obydlia. Často sa hovorí, že schodište je „výtvarný“ prvok týchto otvorených obytných priestorov. Musíme kriticky konštatovať, že pod týmto „vzletným“ slovným spojením sa potláča prvotná funkcia schodíšť, ktorou je komfortná a bezpečná komunikačná trasa na prekonanie výšky až 3 m (u novostavieb, pri starších domoch aj viac!) medzi poschodiami.

Dnešný trend je výstavba kruhových tzv. vretenových schodísk s priemerom 900 mm, teda malým polomerom zakrivenia na vnútornej strane schodov, keď je pri osi vretena stupeň široký max.
15 cm. Takéto vretená majú väčšie stúpania, výška schodov je cca 185 mm, a to už nie je pohodlné pre pohyb hore schodmi, hlavne však pri pohybe dole. Áno, šperkom je takéto schodište pri pohľade na krásne vypracované nosné vreteno či elegantné vzdušné, skoro ničím nenesené stupne a zábradlie. Skúste však vyniesť po takomto schodišti komodu dlhú 1,5 či 2 m! Okamžite je po „šperku“. A čo potom, keď budete mať 60 či 70 rokov a vaše spálne budú na poschodí?

Naša rada je – radšej obetujte viac priestoru na vytvorenie kruhového – krivočiareho schodišťa s minimálnym polomerom 900 mm. Vtedy je nášľapná plocha schodu široká 260 mm. Najpohodlnejšie sú však priamočiare, aj keď v priestore zalomené schodiskové ramená. Pri tomto riešení sú stupne pohodlne vysoké 15 cm a široké min.
26 cm, kde sa pohodlne „zmestí“ celé chodidlo. Takže radšej uprednostniť funkciu pred „výtvarným“ dielom. (Niekoľko typov schodísk vám predstavujeme v ďalšom článku.)

Obytné podkrovie a tepelné izolácie
Atypická pôdorysná dispozícia a skosený tvar stien, v ktorom sú vidieť trámy strešnej konštrukcie, dokáže vytvoriť v podkrovnom byte veľmi zaujímavú atmosféru.
Aj v tomto priestore  sa však musia posudzovať prevádzkové náklady, a teda sa musíme pozerať aj na spôsob vykúrenia tohto priestoru.

Samotná stavba podkrovia sa musí správne navrhnúť a aj stavebne zrealizovať. Ak teda idete rekonštruovať strešný plášť a bude sa pod ním vytvárať bývanie alebo budete existujúci priestor prestavovať na obývané podkrovie, musíte splniť dôležitú podmienku vyplývajúcu zo Stavebného zákona. Hoci nezmeníte vzhľad strechy, meníte účel využitia podkrovného priestoru, a tak ide o rekonštrukciu väčšieho rozsahu, na ktorú sa vzťahuje povinnosť mať projekt pre stavebné povolenie. Pri novostavbe je predpoklad, že tento „podstrešný“ priestor už projektant zakreslil do dokumentácie a v stavebnom povolení je tento fakt písomne zachytený. Projekt však musí vyriešiť veľmi dôležitú skladbu strešného plášťa. Vrchná vrstva strechy musí byť vode nepriepustná a spodná časť – zo strany interiéru zasa musí zabezpečiť výborné tepelnoizolačné schopnosti.

V lete horúco alebo zima v zime?
Áno, aj takýto stav môže nastať. Ak máme podkrovie nedostatočne tepelne izolované, vzniká v zime pocit chladu a v lete počas horúcich letných mesiacov, keď sa slniečko oprie svojimi intenzívnymi lúčmi do plochy strechy, zasa potreba klimatizovať tieto priestory. Je to zapríčinené prenosom tepla z prehriatej krytiny. Konštrukcia vrchného strešného plášťa sa dopoludnia zohreje na vysoké teploty, hlavne vtedy, ak použijeme čierny farebný odtieň krytiny. Tenká vrstva tepelného izolantu (16 cm) teda nezabráni prenosu tepla z krytiny do obytného priestoru.

Ak takýto stav v podkroví nastane, chyba je v skladbe strešného plášťa a v malých hrúbkach tepelných izolácií. Je fakt, že šikmá strecha je jedným z najkritickejších miest domu z hľadiska tepelných únikov. Preto by sa strešný plášť mal tepelno-technicky posúdiť s ohľadom na obe časové obdobia, teda zimu i leto. Toto sa však vo väčšine realizácií nerobí a ak podceníme aj stavebnú náročnosť detailov inštalácie tepelnej izolácie medzi a pod krokvami, máme prakticky neriešiteľný problém!
U južných a západných orientácií striech sa v popoludňajších hodinách teplo dostáva do podkrovných priestorov zo všetkých strán strešného plášťa (nielen cez nezatienené strešné okná), pretože nedostatočná hrúbka tepelnej izolácie už v nej naakumulované teplo prepúšťa do podkrovia!
Pokus vyvetrať podkrovie od vnikajúceho tepla zo strešného plášťa otvorením strešných okien ešte zhorší tepelné pomery! Je to zapríčinené tým, že cez spodnú časť otvoreného strešného okna teplo zo strešnej krytiny doslova „tečie“ do vnútra podkrovia. Použitie klimatizácií síce rieši konštruktérsku chybu, avšak stojí nás nemalé finančné prostriedky na kúpu klimatizácie a jej prevádzku.

Najčastejšie chyby

1. Chybná stavbárska rutina realizácie prác
Obvykle sa práce pri tepelnom izolovaní podkrovia realizujú tak, že tepelná izolácia sa vloží na celú výšku krokvy (14 – 16 cm hrubej), na túto sa položí poistná hydroizolačná fólia, žiaľ, niekedy aj difúzne uzavretá, čo má za následok skoro žiadne odvetrávanie vlhkosti z tepelnej izolácie, a to, hlavne v zime znižuje jej tepelnoizolačnú účinnosť.
Odvetrávacia vzduchová medzera nad tepelnou izoláciou sa vytvorí pribitou 4 – 5 cm hrubou „kontralatou“ na vrchnej časti každej krokvy (takto sa zároveň fixuje už spomínaná poistná hydroizolačná fólia). Na tieto „kontralaty“ sa krížom pripevnia laty 5 x 4 cm nesúce krytinu. V hrebeni sa každý meter (resp. meter aj pol) položí odvetrávací kus strešnej krytiny. „Rutinne“ sa ukladanie odvetrávacích kusov nemá robiť, pretože 1 ks „otvorčeku“ 5 x 5 cm na plochu strechy od žľabu po hrebeň určite nedokáže vyvetrať naakumulované množstvo teplého vzduchu spod krytiny!

2. Chybná stavbárska rutina realizácie tepelnoizolačných prác
Druhým „svojpomocným“ riešením je, že sa 2 – 3 cm od hornej hrany krokvy pribijú klince, natiahne sa cez ne „pavučina“ viazacieho drôtu a pod túto pavučinu sa vsunie tepelná izolácia nešpecifikovanej objemovej hmotnosti – je to chybná rutina, nakoľko nemáme záruku dobrej tepelnotechnickej vlastnosti v zime, ale chýba aj posúdenie prehrievania strešného plášťa v lete. Na vrchu krokvy je kontralatou pribitá poistná hydroizolačná fólia, táto sa teplom roztiahne, vytvorí previs, fólia sa prilepí na pavučinu a tepelnú izoláciu, a tak odvetranie tejto veľmi úzkej medzery (tesne nad tepelnou izoláciou) je problematické, lebo dotykom fólie a izolácie vlhkosť obsiahnutá vo vzduchu skondenzuje do tepelnej izolácie. „Rutina“ oboch metód nefunguje, pretože nedokáže vyvetrať naakumulované množstvo teplého vzduchu spod krytiny!

Aj z interiéru sa tepelné izolácie ukladajú chybne
Obdobne „rutinne“ sa položí aj druhá vrstva tepelnej izolácie z interiérovej strany. Použije sa krížne latovanie z lát hrubých 5 – 6 cm, ktoré sa pribijú na spodok krokvy. Hrúbka druhej vrstvy tepelnej izolácie je max. 5 – 6 cm. Potom nasleduje parozábrana či parobrzda.
Je to hydroizolačná fólia, ktorej úlohou je zamedziť prieniku vodných pár a vlhkého vzduchu do vrstiev strešnej konštrukcie z priestoru pod tepelnou izoláciou. Pri umiestnení izolácie medzi krokvami musí byť parozábrana situovaná z interiérovej strany.
Keď už je táto inštalovaná (nesmie sa zabudnúť vzduchotesne prilepiť na bočné steny), táto fólia sa „zakryje“
12 mm sadrokartónom. Znova „rutinné“ riešenie, lebo sa „to“ tak robí!
Toto je zlý prístup k riešeniu strešného plášťa. Tepelná izolácia má hrúbku max. 20 – 22 cm. Je to málo! Podkrovia sa musia od 1.1.2016 zatepľovať po novom – tepelné izolácie musia mať až 40 cm hrúbku. Takže rutina je zlý spôsob.

Aký je správny postup?
Ťažká otázka, je však riešiteľná. Udržanie optimálnej kvality vzduchu v tomto obytnom priestore, atď… sú vlastnosti, ktoré od dobrej strešnej konštrukcie očakávame, avšak „rutinným“ prístupom k riešeniu strešného plášťa sa nie vždy dopracujeme k spokojnosti. Vlastnosti, ako je dobrá akumulácia tepla, teda aj vysoká tepelnoizolačná schopnosť použitej hrúbky izolantu, aby sme vzácne teplo v zime nestrácali a v lete neprepustili teplo do podkrovia, musí vybrať a správnu hrúbku vypočítať projektant. Projektant musí navrhnúť aj schopnosť vyvetrať náhodne vniknutú vlhkosť do konštrukcie strešného plášťa.
Projektant vám pomôže aj v prípade výberu osvetlenia tohto priestoru. Aj tu môže byť niekoľko „problémov“.
Verte, bez projektanta výstavbu podkrovia laickým prístupom nezvládnete.

Pri riešení problematiky letného prehrievania ide hlavne o čas, ktorým bránime tomu, aby sa akumulujúce sa teplo nedokázalo presunúť do interiéru. Pokiaľ máme takú skladbu strešného plášťa, že dokáže akumulovať teplotu počas celého dňa až do večera (vysoká tepelná zotrvačnosť), keď sa vonkajšia teplota zníži a následne môže nastať proces ochladzovania krytiny a podkrytinových vrstiev, vtedy je konštrukcia strešného plášťa navrhnutá správne!
Stavebné detaily uchytenia izolácií, parozábran, poistných hydroizolácií, ale aj taká „drobnosť“, ako sú vrabce či holuby, ktoré sa s obľubou usadia v podstreší, áno, aj na toto všetko musíte myslieť veľmi včas a dopredu. Strecha sa buduje vo výške. Na jej realizáciu je potrebné lešenie a ak práce vykonáte chybne, opraviť sa síce dajú, ale bude to stáť veľmi veľa finančných prostriedkov. Podkrovný byt síce vybudujete z vnútra stavby, keď však je „vrch stavby sfušovaný“, nedocielite očakávaný efekt.

Dobre navrhnutá strecha má mať dostatočne dlhú životnosť, a preto pri jej riešení musíme brať do úvahy enormné zaťaženie, ktorému je počas svojej funkčnosti vystavená (30 až 40 rokov), a opravovať strechu každý rok – to asi nechcete. Musíte si uvedomiť, aké veľké množstvo zrážok musí strešný plášť za roky svojej životnosti odviesť, evidujete veľké teplotné rozdiely v zime a v lete? Zaregistrovali ste zaťaženie vetrom, atď?
Treba si tiež uvedomiť, že dobrú strechu robia najmä správne vyhotovené detaily. Dnes už dostaneme kúpiť kompletné strešné systémy, ktoré tvoria rôzne druhy krytín, klampiarske prvky, strešné okná aj s oplechovaním, oplechovanie komína či dokonca aj kompletné vrstvy izolácie vrátane fólií. Pri výbere sa vždy obráťme na odborníkov a nerozhodujme sa podľa ceny. V tomto prípade skutočne neplatí, čím lacnejšie, tým lepšie.
Skôr, ako budete s projektantom riešiť atmosféru obytných podkroví, rozprávajte sa o dokonalom konštrukčnom návrhu „vrstiev“ nad podkrovnými obytnými miestnosťami. Vytvoríte si tak predpoklad na dlhé roky užívania podkrovia bez nečakaných „stretnutí“ s poruchami.

Podkrovie a svetlo
Bývanie si nemožno predstaviť bez priameho prirodzeného osvetlenia. Norma definujúca kvalitné obytné podmienky a vzhľadom na hygienické požiadavky predpisuje, aká minimálna časť podlahy musí byť osvetlená priamym slnečným svetlom a ako dlho počas dňa. Norma hovorí, že plocha okien v obytných miestnostiach musí byť minimálne 1/10 pôdorysnej plochy miestnosti. „Pustiť“ svetlo do podkrovia možno viacerými spôsobmi – strešnými oknami, vikiermi, zasklením štítových stien, svetlovodmi, strešnými lodžiami… Ktorý spôsob si zvolíte?

Tradičné alebo moderné tvary vikierov dokážu oživiť každú šikmú strechu. Slúžia nielen na osadenie okien a presvetlenie podkrovného priestoru, ale zároveň môžu „nadvihnúť“ šikmú časť podhľadu v interiéri, a tým zväčšiť využiteľnosť podlahovej plochy. Samotný tvar okna nemusí kopírovať tvar vikiera. Práve naopak.
Veľmi zaujímavo pôsobia okná s oblúkom v hranatom „manzardovom“ tvare vikiera. Na umiestnenie vikiera má vplyv svetlá výška podkrovnej miestnosti, výška parapetu a veľkosť okna. Presklená plocha by mala tvoriť minimálne 1/10 plochy podlahy. Potrebné presvetlenie teda určuje aj počet vikierov. Výhodou vikiera je jednoduchšia údržba a zaručený vizuálny kontakt s exteriérom. Toto riešenie je však finančne náročnejšie.
Okrem okien môžeme priviesť dostatok svetla do podkrovia cez zasklené steny na strešných balkónoch, lodžiách či terasách. (O strešných balkónoch píšeme v inom príspevku tohto časopisu.)

O výhodách strešných okien
Svetelné podmienky podkrovných priestorov so strešnými oknami v šikmej rovine strechy sú lepšie ako presvetlenie priestorov oknami v zvislej stene vikierov či svetlíkov.
Prirodzené denné svetlo pomáha vytvárať a umocňovať dojem priestrannosti, vzdušnosti, ľahkosti. Pre zdravie človeka a dizajn interiéru je dôležitá nielen intenzita osvetlenia, ale aj zachovanie farebného spektra šíriaceho sa osvetlenia. Norma síce definuje minimálnu požiadavku, avšak norma nehovorí, že svetla nesmie byť viac. Skôr sa diskutuje o množstve a početnosti tohto veľmi potrebného stavebného prvku z pohľadu strát energie a z pohľadu kvality montáže v týchto priestoroch. Pravdu povediac aj tento energetický prístup je extrém.
Majte na pamäti, že nie je nič dôležitejšie, ako vidieť obytný priestor v reálnych farbách v dobrej zrakovej ostrosti. Preto sa do podkrovia zabudovávajú väčšie zostavy strešných okien, ako predpisuje norma. Jednak sa získa viac svetla, ale získava sa aj zaujímavá architektúra pre zaujímavý interiér.
Tam, kde nie je možné priviesť priame denné svetlo cez „okno“, výrobcovia svetlovodov ponúkajú riešenia. Denné svetlo sa pomocou opticky tvarovanej svetelnej gule v strešnej rovine prenesie pomocou odrazu a lomu svetla na povrchu vysokolešteného tubusu svetlovodu do konkrétneho priestoru.

Nevýhoda jedného strešného okna je, že poskytuje len obmedzený výhľad a najčastejšie hore do neba a nie do okolitého prostredia. Toto sa dnes dá riešiť zostavami strešných okien, ktoré sú zapustené aj do úrovne podmuroviek a sú fixné, neotvárateľné z dôvodu bezpečnosti. Ilustračné obrázky tohto príspevku vás určite zaujmú – ide o veľmi kvalitne zrealizované podkrovia, kde je dostatok svetla, a ukazujú aj možnosti interiérovej tvorby v týchto priestoroch. Na energie sa však predajcu opýtajte.
Kvalita strešných okien a svetlovodov dnes už dosahuje vyššiu tepelnoizolačnú kvalitu. Zabudovávajú sa bezpečnostné izolačné trojsklá, montujú sa tepelnoizolačné obvodové rámy do strešných rovín, aby sa tepelné straty eliminovali na minimum. Pri použití strešných okien je treba riešiť veľkosť presklenia s mierou, lebo nadmerná svetelnosť z množstva okien v strešnej rovine môže vytvárať počas letných mesiacov tepelnú nepohodu, a tak špičkoví výrobcovia strešných okien štandardne riešia a ponúkajú letné tienenia proti prehrievaniu intenzívnym slnečným svitom.

Naše odporúčania sú jednoznačné – zakúpte si len certifikované okná s certifikovanými montážnymi prvkami. Predídete tak problémom s poruchami hydroizolácie a poruchami pri tepelno-technických vlastnostiach.

Bolo toto „veľa“
Asi si pri čítaní tohto príspevku myslíte, že prečo je taký dlhý, a zdá sa vám aj veľmi odborný. Máte pravdu, avšak veľmi veľa vašich dotazov „ako“ vyriešiť takú či onakú poruchu podkrovného bývania nás presvedčilo, že musíme spracovať komplexný materiál vysvetľujúci „skoro“ všetko o výstavbe romantického podkrovného bývania. Vieme, že sme neriešili kúpeľne, kúrenie, vodu, kanalizáciu, nábytok… Museli by sme vydať knihu, lebo v podkroví je špecifických problémov veľa. Snáď sa nám podarilo dať aspoň tieto základné informácie do zrozumiteľného konceptu, aby ste sa svojho dodávateľa prác a aj projektanta vedeli správne pýtať. Aj ilustračné obrázky sme zvolili zámerne s veľkými kombináciami skiel a strešných okien. Chceme, aby ste si vedeli predstaviť aj iné riešenia ako jedno strešné okno v izbe. Bývanie v podkroví je určite romantické, a preto tie inšpiratívne obrázky. Bývanie v podkroví je určite  plnohodnotné, ale len vtedy, keď vám v lete nie je príliš teplo a v zime zima.

MiRaBo
Snímky: Velux, ROTO, Fakro

Kto sme a čo ponúkame

sme profesijne usporiadaný online časopis o stavebných firmách a materiáloch na Slovensku. Jeho cieľom je rýchle vyhľadávanie informácií a dodávateľských firiem pri stavbe rodinného domu.

Stavebníctvo

Zložité hospodárske obdobie, ktoré už 5 rokov trápi slovenské stavebníctvo, naplno odkrylo jeho problémy a nedostatky.

Prínos pre návštevníka stránky

Rýchla orientácia v odbore stavebníctva zrozumiteľnými článkami aj pre neodborníkov. Budú ich pripravovať najväčšie špičky, osobnosti a kvalitní realizátori prác.

Naši partneri

Ing. Pavel Kleskeň
šéfredaktor
0903 721 235
PhDr. Andrej Fabík
zástupca šéfredaktora
0904 978 305
Mirka Kleskeňová
redaktorka
0903 401 077
Štefan Majerník
obchodný zástupca
0903 781 341
Ing. František Orth
obchodný zástupca
0911 721 233
Mgr. Peter Jurovčák
obchodný zástupca
0903 210 551
Martin Strihovský
grafik
0903 046 808

Adresa redakcie: Trenčianska 47, 821 09 Bratislava
www.domabyt.sk