Editorial

Prevádzkové náklady za teplo v našich bytoch a rodinných domoch tvoria veľmi vysokú čiastku z našich príjmov. Hoci štatistiky o priemernom plate hovoria čosi iné, pravda u prevažnej väčšiny obyvateľstva (tí nepatria k štatistickému priemeru) je taká, že až 1/3 z príjmov zaplatíme za teplo a teplú vodu. Je preto veľmi potrebné hľadať čo najúspornejšiu technológiu na prípravu tepla, ale hlavne stavať tak, aby toto draho zaplatené teplo sa nám nestrácalo. Žiaľ, aj dnes sa dennodenne stretávame s faktom, že novostavené domy sa zatepľujú max. 8 cm tepelnej izolácie. Od 1.1.2015 pritom platí, že sa majú stavať domy označované ako ultranízkoenergetické. Ich straty tepla by mali byť maximálne 40 kWh tepelnej energie cez 1 m2 plochy za rok. Keď sme sa na stavbách pýtali, prečo tak neefektívne zatepľujú, tak argument bol, že projekt je z roku 2012 a vtedy nebola taká prísna norma. Osobne to považujem za veľmi zlú až školácku výhovorku.

Poďme preto počítať. Úplne bežný dom máva okolo 120 m2 plochy. Pri tepelnej strate 40 kWh za m2 je ročná strata 4 800 kWh tepla. Ak sa dom vykuruje plynom a platí – plynári tvrdia, že z 1m3 spáleného plynu sa vyrobí 10 kWh tepla, spotreba plynu v takomto dome by mala byť 480 – 500 m3. Ešte musíme pridať 20 % na prípravu teplej vody a spotreba by nemala presiahnuť 600 m3 plynu za rok. Aká je skutočnosť? Nuž bežná spotreba domov tejto veľkosti je 1500 – 1 700 m3. Je teda trojnásobne väčšia. Kde je chyba? Len a len v nás a nájdeme si čo najhlúpejšiu výhovorku. Pravda je taká, že prevádzkové náklady nás pri úvahách o stavbe domu vôbec, ale vôbec nezaujímajú.

Už raz som vo svojom príspevku hovoril, že s jednou smernicou EÚ súhlasím na 1 000 %. To je smernica o energetickej hospodárnosti budov, ktorá hovorí o tom, že od roku 2020 sa nesmú stavať iné domy ako „domy s takmer nulovou spotrebou tepelnej energie“ a aj túto si musia vyrobiť technológiami, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje tepla, teda slnko, zem vzduch. Takéto domy môžu mať spotrebu tepla max. 20 kWh na m2 za rok. V podstate sú to domy ľudovo označované ako pasívne. Tieto nepotrebujú štandardné vykurovacie systémy.

Je dobré, že aj naša vláda už „objavila“, že tento trend výstavby znižuje závislosť od energetických surovín a rozhodla sa pre štátnu podporu inštalovania technológií využívajúcich OZE. Mám však jednu poznámku k štátnej pomoci. Pri zoznamoch technológií, ktoré budú štátom dotované, je vidieť „lobizmus“ v plnej nahote. Do zoznamov technológií neboli zaradené rekuperačné technológie. Ich efektívnosť pri spätnom návrate tepla do obytných priestorov je až 80 %, a tak je na mieste otázka: Prečo tento najefektívnejší zdroj získavania tepla zo zoznamu „vypadol“? Aby si zas po určitom čase novelou vyhlášky mohol niekto pripísať politické body?! Asi aj tu platí to známe – „na Slovensku je to tak“.

 

Kto sme a čo ponúkame

sme profesijne usporiadaný online časopis o stavebných firmách a materiáloch na Slovensku. Jeho cieľom je rýchle vyhľadávanie informácií a dodávateľských firiem pri stavbe rodinného domu.

Stavebníctvo

Zložité hospodárske obdobie, ktoré už 5 rokov trápi slovenské stavebníctvo, naplno odkrylo jeho problémy a nedostatky.

Prínos pre návštevníka stránky

Rýchla orientácia v odbore stavebníctva zrozumiteľnými článkami aj pre neodborníkov. Budú ich pripravovať najväčšie špičky, osobnosti a kvalitní realizátori prác.

Naši partneri

Ing. Pavel Kleskeň
šéfredaktor
0903 721 235
PhDr. Andrej Fabík
zástupca šéfredaktora
0904 978 305
Mirka Kleskeňová
redaktorka
0903 401 077
Štefan Majerník
obchodný zástupca
0903 781 341
Ing. František Orth
obchodný zástupca
0911 721 233
Mgr. Peter Jurovčák
obchodný zástupca
0903 210 551
Martin Strihovský
grafik
0903 046 808

Adresa redakcie: Trenčianska 47, 821 09 Bratislava
www.domabyt.sk