Obytné podkrovie a tepelné izolácie

Atypická pôdorysná dispozícia a skosený tvar stien, v ktorom sú vidieť trámy strešnej konštrukcie, dokáže vytvoriť v podkrovnom byte veľmi zaujímavú atmosféru. Aj tu sa však musia posudzovať prevádzkové náklady a samotná stavba sa musí správne navrhnúť a aj stavebne zrealizovať. Tentoraz sa na toto „romantické“ bývanie pozrieme očami pragmatika.

Kedy riešime bývanie v podkroví
Podkrovné bývanie riešime obvykle ako nadstavbu už stojaceho RD, a to vtedy, ak spodný byt už nestačí priestorovým nárokom rodiny, lebo deti odrástli a túžia po samostatných izbách. Podnetom môže byť aj výmena starej strešnej krytiny, čím sa nám otvára možnosť rekonštrukciou získať nové bývanie.
Konštrukcia základného stavebného prvku budúceho podkrovného bytu – krovu je v oboch  situáciách daná. Obvykle je to krov stojacej či šikmej stolice alebo voľný priestor pod hambálkovým krovom. Z priložených schém je jasné, akú výškovo využiteľnú plochu v konštrukcii krovu môžeme využiť.

Zelená farba nám jasne vymedzuje (výškovo plnohodnotný) priestor budúceho bývania a jemná ružová znázorňuje priestor, kde existujú určité obmedzenia. To, či je podkrovie vhodné prestavať na bývanie, závisí od existujúcich stavebných faktorov. Preto ich musíte najprv preskúmať a vyhodnotiť. Dôležitý je odborný (!!!) stavebný a technický prieskum podkrovia a súvisiacich stavebných konštrukcií, hlavne drevených častí krovu, bez čoho sa nedá posúdiť stav nosnej konštrukcie podstrešia. Ak vyhovuje – posúdi nám to statik, tak môžete pristúpiť k ďalším krokom projektovania.

Základné „zákonné“ podmienky
Ak teda idete rekonštruovať strešný plášť a bude sa pod ním vytvárať bývanie alebo budete existujúci priestor prestavovať na obývané podkrovie, musíte splniť dôležitú podmienku vyplývajúcu zo Stavebného zákona. Hoci nezmeníte vzhľad strechy, meníte účel využitia podkrovného priestoru, a tak ide o rekonštrukciu väčšieho rozsahu, na ktorú sa vzťahuje povinnosť mať projekt pre stavebné povolenie.
Stavebné povolenie vydáva príslušný stavebný úrad obce, kde sa prestavba realizuje. Okrem výkresov pre stavebné povolenie budete potrebovať množstvo výkresovej a technickej dokumentácie pre pripojenie nového bytu do existujúcej bytovej jednotky, napr. schodište či pripojenie na kanalizáciu, plyn a pod. Tieto dokumentácie vám zabezpečí architekt či oprávnený projektant.
Projektová dokumentácia spravidla obsahuje architektonické výkresy, výkresy stavebných konštrukcií, statiky upravovaného krovu vkladaním strešných okien, plynofikácie, elektroinštalácie, vykurovania, požiarnej ochrany, nezaobídete sa ani bez technickej správy a potrebujete aj ďalšie výkresy podľa požiadaviek stavebného úradu. Navštívte teda stavebný úrad a požiadajte o zoznam dokladov potrebných na vydanie stavebného povolenia pre váš dom a ulicu.
Ulicu spomíname zámerne. Ide o takzvaný výškový regulatív stavieb na ulici, ktorý by sa mal dodržať! Ak upravujete krov, prípadne ho aj zdvíhate, môže sa stať, že vám túto úpravu stavebný úrad nedovolí. Jeho vyjadrenie je dôležité vedieť už pred začatím prác – už vo fáze prípravy projektu budete mať dostatok informácií, ako postupovať pri vypracovaní projektu, čím usmerníte projektanta v jeho práci. Ušetríte si problémy aj pri následnom vydávaní povolenia na rekonštrukciu. Ak požiadate o práve sa rozbiehajúci systém dotácií na zateplenie spodnej časti RD alebo aj dotáciu na výmenu systému vykurovania za ekologickejší, musíte myslieť aj na nutný energetický certifikát. Aj on patrí k povinným dokumentom, bez ktorých nemôžete začať realizovať prestavbu.

O problémoch s dispozíciami
Čo sa týka vnútorného dispozičného priestoru, pri návrhu dispozície podkrovných izieb treba dávať pozor, aby pri obvode pôdorysu v miestach ukončenia šikmých plôch strechy nevznikli stiesnené miestnosti s nízkou výškou a strmými šikminami. Minimálny plošný rozmer jednej izby je podľa STN 8 m2. Šikmé steny strešných plášťov majú sklon 45 – 55 °, a tak „ukrajujú“ z obytnej plochy potrebné plnohodnotné centimetre viac, ako sa na prvý pohľad zdá.
Minimálna výška obytného priestoru v podkroví je 230 cm. Využiteľná pôdorysná plocha v mieste ukončenia šikmín strechy je značne obmedzená. V tesnej blízkosti nadmurovky, do ktorej sú ukotvené krokvy krovu, je využiteľná výška maximálne 75 cm, takže priľahlá plocha dispozície sa nedá plnohodnotne využiť, nakoľko ani vo vzdialenosti 1 m od steny nadmurovky nemôže človek byť vzpriamený.

Z uvedených dôvodov sa k stenám dáva nízky nábytok a aj on sa musí prispôsobiť priestoru. Nábytok a ostatné bytové zariadenie sa väčšinou musí zhotoviť na mieru. Preto sa pri riešení dispozície podkrovných izieb odporúča väčšia veľkorysosť v ploche pôdorysu. Obytný interiér pod šikmou strechou vynikne vtedy, keď je veľký.
Už sme spomínali, že v miestnostiach s vyššou svetlou výškou nebudete mať pocit stiesnenosti, čo sa stáva v podkroví s nízkymi nadmurovkami a malým sklonom strechy – pod 45 °. (Pozrite si schémy, ktoré sú obrázkovou prílohou tohto príspevku.) Tieto nízke sklony sa dajú vyriešiť pre plnohodnotné dispozície úpravou tvaru strechy napr. vloženými vikiermi či svetlíkmi.

Veľmi dôsledne sa musí vyriešiť tvar strechy nad dispozičným umiestnením schodiska, ktoré môže byť aj pri obvodovej stene, avšak v tomto prípade sa musí tvar strechy tiež upraviť tzv. tesárskou výmenou na krokvách a vytvarovaným svetlíkom či radom strešných okien, ktoré schodisko osvetlia. V podkroví, ak nechceme meniť tvar strechy, je možné schodisko vyústiť v centrálnej časti strechy (pod hrebeňom), pravda, za cenu zmenšenia pôdorysnej dispozície.

Výhľad do neba či svetlo v podkroví
„Pustiť“ svetlo do podkrovia možno viacerými spôsobmi – strešnými oknami, vikiermi, zasklením štítových stien, svetlovodmi, strešnými lodžiami… Svetelné podmienky podkrovných priestorov so strešnými oknami v šikmej rovine strechy sú lepšie ako presvetlenie priestorov oknami v zvislej stene vikierov či svetlíkov.
Pri použití strešných okien je treba riešiť veľkosť presklenia s mierou, lebo nadmerná svetelnosť z množstva okien v strešnej rovine môže vytvárať počas letných mesiacov tepelnú nepohodu. Preto sa musí riešiť aj exteriérové tienenie strešných okien. Naopak, miestnosti so zvislými stenami vikierov a svetlíkov a oknami v nich majú menšiu svetelnosť do hĺbky podkrovia, ale vzhľadom na menší dopad slnečných lúčov sa aj menej prehrievajú a najmä v lete dosahujú lepšiu tepelnú pohodu. Zvislé okná majú aj väčšie možnosti zatienenia.
Vikiere sú vysunuté zo strešnej konštrukcie a miestnosť nielen presvetľujú, ale zároveň zväčšujú. Nevýhoda strešného okna je, že poskytuje len obmedzený výhľad a najčastejšie hore do neba a nie do okolitého prostredia. Toto sa dnes dá riešiť zostavami strešných okien, ktoré sú zapustené aj do úrovne podmuroviek a sú fixné, neotvárateľné z dôvodu bezpečnosti.

V lete horúco alebo zima v zime?
Ak takýto stav  v podkroví nastane, chyba je v skladbe strešného plášťa a v malých hrúbkach tepelných izolácií. Je faktom, že šikmá strecha je jedným z najkritickejších miest domu z hľadiska tepelných únikov. Preto by sa strešný plášť mal tepelnotechnicky posúdiť s ohľadom na obe časové obdobia, teda zimu i leto. Toto sa však nerobí a ak podceníme aj stavebnú náročnosť detailov inštalácie tepelnej izolácie medzi a pod krokvami, máme prakticky neriešiteľný problém!
Ak máme podkrovie nedostatočne tepelne izolované, vzniká v zime pocit chladu a v lete počas horúcich letných mesiacov, keď sa slniečko oprie svojimi intenzívnymi lúčmi do plochy strechy, zasa potreba klimatizovať tieto priestory. Je to zapríčinené prenosom tepla z prehriatej krytiny.
Konštrukcia vrchného strešného plášťa sa dopoludnia zohreje na vysoké teploty hlavne vtedy, ak použijeme čierny farebný odtieň krytiny. Tenká vrstva tepelného izolantu teda nezabráni prenosu tepla z krytiny do obytného priestoru. U južných a západných orientácií striech sa v popoludňajších hodinách teplo dostáva do podkrovných priestorov zo všetkých strán strešného plášťa (nielen cez nezatienené strešné okná), pretože nedostatočná hrúbka tepelnej izolácie už naakumulované teplo prepúšťa do podkrovia!
U šikmých striech s inštalovanými strešnými oknami sa pokus vyvetrať vnikajúce teplo otvorením strešných okien ešte zhorší, lebo cez spodnú časť otvoreného strešného okna teplo zo strešnej krytiny doslova „tečie“ do vnútra podkrovia. Použitie klimatizácií síce rieši konštruktérsku chybu, avšak stojí nás nemalé finančné prostriedky.

Chybná stavbárska rutina realizácie prác
Obvykle sa práce pri tepelnom izolovaní podkrovia realizujú tak, že tepelná izolácia sa vloží na celú výšku krokvy (14 – 16 cm hrubej), na túto sa položí poistná hydroizolačná fólia, žiaľ, niekedy aj difúzne uzavretá, čo má za následok skoro žiadne odvetrávanie vlhkosti z tepelnej izolácie, a to znižuje jej tepelnoizolačnú účinnosť.
Odvetrávacia vzduchová medzera nad tepelnou izoláciou sa vytvorí pribitou
4 – 5 cm hrubou „kontralatou“ na vrchnej časti každej krokvy (takto sa fixuje už spomínaná poistná hydroizolačná fólia). Na tieto „kontralaty“ sa krížom pripevnia laty nesúce krytinu. V hrebeni sa každý meter resp. meter aj pol položí odvetrávací kus strešnej krytiny.
Druhým „svojpomocným“ riešením je, že sa 2 – 3 cm od vrchu krokvy pribijú klince, natiahne sa cez ne „pavučina“ viazacieho drôtu a pod túto pavučinu sa vsunie tepelná izolácia nešpecifikovanej objemovej hmotnosti, pretože strešný plášť „netreba“ tepelnotechnicky posudzovať – toto je chybná rutina, nakoľko nemáme záruku dobrej tepelnotechnickej vlastnosti v zime, ale chýba aj posúdenie prehrievania strešného plášťa v lete. Na vrchu krokvy je pribitá poistná hydroizolačná fólia, táto sa teplom roztiahne, vytvorí previs, fólia sa prilepí na pavučinu a tepelnú izoláciu, a tak odvetranie tejto veľmi úzkej medzery (mala by byť min. 4 cm) je problematické. „Rutina“ oboch metód nefunguje, pretože nedokáže vyvetrať naakumulované množstvo teplého vzduchu spod krytiny!

Aj z interiéru sa tepelné izolácie ukladajú chybne
Obdobne „rutinne“ sa položí aj druhá vrstva tepelnej izolácie z interiérovej strany. Použije sa krížne latovanie z lát hrubých 5 – 6 cm, ktoré sa pribijú na spodok krokvy. Hrúbka druhej vrstvy tepelnej izolácie je max. 5 – 6 cm. Potom nasleduje parozábrana či parobrzda a táto fólia sa „zakryje“ 12 mm sadrokartónom. Znova „rutinné“ riešenie, lebo sa „to“ tak robí!
Toto je zlý prístup k riešeniu strešného plášťa. Tepelná izolácia má hrúbku max. 20 – 22 cm. Podľa STN táto hrúbka pre rok 2015 síce stačí (z pohľadu zimných tepelných strát R = 5 m2K/W), z pohľadu prehrievania podkrovných priestorov v lete to však bude spôsobovať problémy dlhodobo, lebo sa veľmi radikálne menia klimatické pomery v celej zemskej kôre smerom k otepľovaniu!

Je možné podkrovie pred letnou „tepelnou vlnou“ ochrániť?
Pri riešení problematiky prehrievania ide hlavne o čas, ktorým bránime tomu, aby sa akumulujúce sa teplo v strešnom plášti nedokázalo presunúť do interiéru. Pokiaľ máme takú skladbu strešného plášťa, že dokáže akumulovať teplotu zo slnečného svitu počas celého dňa až do neskorého večera, keď sa vonkajšia teplota zníži a následne môže nastať proces ochladzovania krytiny a podkrytinových vrstiev, vtedy je konštrukcia strešného plášťa navrhnutá správne! Táto zásada platí aj pre rovné a šikmé strechy.

Čím a ako treba riešiť skladbu strešného plášťa?
Veľký podiel v skladbe šikmej strechy tvoria tepelnoizolačné materiály. Ich výber má veľký vplyv na odolnosť voči prehrievaniu (aj tepelným stratám v zime) celej strešnej konštrukcie. Z izolačných materiálov na báze sklených vlákien alebo minerálnej vlny je potrebné vyberať tie s najnižším súčiniteľom tepelnej vodivosti (znamienko lambda = 0,035 W/m2.K) a hľadať tie, ktoré dokážu do svojich vlákien naakumulovať veľké množstvo tepla (ukazovateľ PHI).
Ukazovateľ PHI je tzv. fázový posun. Ide o časový údaj uvedený v hodinách, ktorý udáva, koľko času potrebuje tepelná vlna, aby sa z obvodovej (vonkajšej) strany dostala do vnútrajška budovy. Je ovplyvňovaný ukazovateľom Mernej tepelnej kapacity. Tento ukazovateľ zasa udáva, koľko J tepla je potrebné na to, aby teplota 1 kg izolačného materiálu stúpla o 1 °C. Tieto údaje sú zistiteľné na povinných dokumentoch od výrobcov tepelnoizolačných materiálov a predajcovia stavebnín by ich mali mať k dispozícii. V tabuľkách sme vybrali niekoľko materiálov, aby ste mali predstavu o tom, čo sme sa vám snažili zrozumiteľne vysvetliť.

Zníženie tepelných strát v zimnom období
Už sme naznačovali chyby pri nedostatočnom tepelnotechnickom posudzovaní strešných plášťov. Ruku na srdce – viete o niekom, kto by si dal vypracovať tepelnotechnický posudok strechy? Tepelné straty strešným plášťom sú však vyššie ako obvodovými stenami a o teplo možno v zime ľahko prísť, ak je tepelnej izolácie v strešnom plášti málo. Preto sa z energetického hľadiska kladú na zateplenie strešného plášťa vysoké nároky, len to akosi nechceme akceptovať.
Od januára 2016 však bude platiť odporúčanie novej normy STN 730540, ktoré sa týka aj sprísnenia požiadaviek u šikmých striech. Norma sprísňuje požiadavky na hrúbku zateplenia. Kým doteraz stačilo šikmú strechu zatepliť približne 20 centimetrovou izoláciou (R = cca 5), teraz budeme potrebovať takmer dvojnásobok. Nová norma určuje hodnotu požadovaného tepelného odporu R = 9.9! (Do konca roka 2015 platilo R = 5!)  Požiadavka tepelnotechnickej kvality strešných plášťov teda stúpa o 100 %. Znamená to, že od 1. 1. 2016 budú mať hrúbky tepelných izolácií v strešných plášťoch cca 40 cm.
Bez parozábrany nebudete mať dobré podkrovie
Veľké hrúbky tepelných izolácií sa budú musieť inštalovať pomocou podporných konštrukcií či kombináciou inštalácií izolácií nad krokvy a do priestoru medzi a pod krokvy. Toto vyriešia projektanti. Existuje však ešte jedna zásada. Tou je ochrana tepelnej izolácie pred vlhkosťou vnikajúcou do izolácie z interiéru. Bez parozábrany a izolačnej pásky tepelná izolácia v podkroví nebude dobre funkčná. Parozábrana slúži na zabezpečenie tesnosti vnútorného strešného plášťa budovy proti týmto vodným parám. Akonáhle sa tepelný izolant prevlhčí, rapídne stráca svoju tepelnoizolačnú funkciu. Aby bola parozábrana funkčná, treba ju zaistiť špeciálnymi lepiacimi páskami a tmelom, čo zaručí, že vlhkosť si nenájde cestu ani cez škáry pri stenách a ani v spojoch pásov, z ktorých sa táto celoplošná vrstva v strešnom plášti vytvára.

Nerobte unáhlené rozhodnutia
Materiál na zateplenie podkrovia domu by ste si nemali vyberať podľa ceny tak, ako je to „rutinným“ znakom v súčasnosti. Koniec koncov, izolácia domu by vám mala slúžiť dlhé roky.
Ak chcete dosiahnuť čo najväčšiu úsporu, mali by ste siahnuť po materiále s čo najnižšou hodnotou súčiniteľa tepelnej vodivosti (lambda – λ).
Pri kvalitnom zateplení môžete dosiahnuť viac ako 50-percentnú úsporu na nákladoch za vykurovanie. Naše odporúčanie znie: Bez tepelnotechnického posudku s výhľadom blížiaceho sa roku 2020, keď sa radikálne zmenia odporúčania STN, nestavajte obytné podkrovie! Určite ho postavíte s chybami a nedocielite efekt, ktorý očakávate.
Peter Hreus, Ing. Pavel Kleskeň
Snímky: Velux, Fakro, Sola System, archív redakcie, tabuľky: Vuno Hreus

Kto sme a čo ponúkame

sme profesijne usporiadaný online časopis o stavebných firmách a materiáloch na Slovensku. Jeho cieľom je rýchle vyhľadávanie informácií a dodávateľských firiem pri stavbe rodinného domu.

Stavebníctvo

Zložité hospodárske obdobie, ktoré už 5 rokov trápi slovenské stavebníctvo, naplno odkrylo jeho problémy a nedostatky.

Prínos pre návštevníka stránky

Rýchla orientácia v odbore stavebníctva zrozumiteľnými článkami aj pre neodborníkov. Budú ich pripravovať najväčšie špičky, osobnosti a kvalitní realizátori prác.

Naši partneri

Ing. Pavel Kleskeň
šéfredaktor
0903 721 235
PhDr. Andrej Fabík
zástupca šéfredaktora
0904 978 305
Mirka Kleskeňová
redaktorka
0903 401 077
Štefan Majerník
obchodný zástupca
0903 781 341
Ing. František Orth
obchodný zástupca
0911 721 233
Mgr. Peter Jurovčák
obchodný zástupca
0903 210 551
Martin Strihovský
grafik
0903 046 808

Adresa redakcie: Trenčianska 47, 821 09 Bratislava
www.domabyt.sk