„Revolúcia“ vo výstavbe budov začala od 1. 1. 2016

„Revolúcia“ vo výstavbe budov sa začala prvým januárom tohto kalendárneho roku. Táto „revolúcia“ zásadným spôsobom ovplyvní projektovanie aj výstavbu rodinných domov (RD), lebo „straty“ tepla z domu musia byť až o 50 % menšie, ako bolo dovolené doteraz. Ako sa teda zmenia naše RD po 1.1.2016?

Podľa novelizovanej tepelno-technickej normy STN 73 05 40-2:2012 – Tepelná ochrana budov sa musia od 1. 1. 2016 projektovať domy so „stratou tepla“ v maximálnej úrovni 40,7 kWh/(m2 za rok). Táto požiadavka úzko súvisí s novými predpismi na energetickú hospodárnosť budov.
Energetická hospodárnosť je definovaná Zákonom č.555/2005 Z.z. a Vyhláškou
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č.364/2012 Z.z., ktorá zasa požaduje, aby domy v triede A, ktoré sa majú stavať od 1.1.2016, mali maximálnu „spotrebu“ tepla pre vykurovanie vo výške 42 kWh/(m2 za rok). Vyhláška vyžaduje, aby celková – globálna potreba primárnej energie v rodinnom dome bola v rozpätí 55 – 108 kWh/(m2 za rok). Tento číselný údaj si majitelia RD akoby vôbec neuvedomovali, hoci „on“ hovorí o výške budúcich prevádzkových nákladoch.

Musíme vysvetliť, čo to je primárna energia
RD na svoju prevádzku potrebuje aj iné energie, ako je energia na vykurovanie. Aj ich spotreba „zaťažuje“ životné prostredie, a tak požiadavky na energetickú hospodárnosť sú oprávnené.
Vyhláška definuje, že primárna energia pre prevádzku domu sa určí z množstva dodanej energie do technického systému budovy podľa jednotlivých miest spotreby v budove (vykurovanie, príprava teplej vody, vetranie, chladenie a osvetlenie vrátane účinnosti zdrojov, distribúcie, odovzdávania a regulácie) a pretransformuje sa podľa energetických nosičov konverzným faktorom primárnej energie. Tento faktor – koeficient stanovuje už spomínaná vyhláška. Názornú ukážku, ako je „to“ s primárnou energiou v reálnej praxi konkrétneho RD ukazuje náš ďalší príspevok na str. 8. Tu sa dozviete aj konkrétne platby za rôzne druhy palív, nielen teoretické posúdenie spotreby primárnej energie.

Aby „to“ nebolo také „jednoduché“, tak vyhláška hovorí, že pri tomto výpočte potreby primárnej energie sa majú zohľadniť použitia zdrojov energií, ktoré využívajú OZE (obnoviteľné zdroje energie) v budove alebo v jej blízkosti. Takže – od potreby tepelnej energie v budove sa odpočíta tepelná energia potrebná na vykurovanie, chladenie a prí­pravu teplej vody z obnoviteľných zdrojov v budove alebo v jej blízkosti. Od potreby elektrickej energie sa odpočíta elektrická energia z obnoviteľných zdrojov v budove alebo v jej blízkosti, ktoré vyprodukuje fotovoltaický systém či systém využívajúci vietor, atď… Za energiu z obnoviteľných zdrojov energie v budove alebo v jej blízkosti sa považuje len energia zo zariadení umiestnených:
a) vo vnútorných priestoroch s upravovaným prostredím, ohraničených hranicami budovy,
b) na hranici budovy, ak sú pevne spojené so stavbou,
c) mimo hranice budovy v nevykurovaných priestoroch budovy,
d) mimo hranice budovy na pozemku užívanom s budovou, ak sa energia z týchto zariadení využíva v budove.

Cieľ, prečo sa sleduje primárna energia v budovách
Z vyššie citovaných zákonov a vyhlášok je pri určitom „nadhľade“ vidieť, že legislatíva SR je vo svojej podstate „transformáciou“ Smernice EÚ, známej ako 20/20/20, a jej konečným cieľom je energeticky SEBESTAČNÁ BUDOVA. Preto sa od roku 2020 majú stavať len budovy s takmer nulovou spotrebou energie (nZEB). Obdobie rokov 2016 až 2020 je teda prechodným obdobím, aby sa investor, t.j. občan, ale aj projektanti a stavbári pripravili na „energetickú revolúciu v stavebníctve“.
Revidovaná – zvýšená tepelnotechnická kvalita novej (ale aj obnovovanej budovy) je už dnes ovplyvňovaná nariadením zavedeným do projektovej dokumentácie. Projektant je podľa § 4 ods. 3 zákona č. 555/2005 Z.z.  povinný splnenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budovy, určených technickými normami, zahrnúť do projektovej dokumentácie na stavebné povolenie vo forme samostatnej projektovej prílohy. Takto definuje naša legislatíva sprísnenie požiadaviek!

Ako má tomuto rozumieť občan – stavebník
Stavebníci by si mali uvedomiť, že za energie v RD sa musia platiť prevádzkové platby – plyn, el. energia či iné formy energií. Energetická hospodárnosť budovy hovorí teda o platbách za prevádzku. Energie pre pokrytie celej prevádzky sa musia nakúpiť (časť si síce cez OZE vieme zaobstarať vo vlastnej réžii), ale existujú situácie, keď sa sebestačnosť nepodarí dosiahnuť, nakoľko aj smernica 20/20/20 hovorí o ekonomicky a investične prijateľných vstupoch použitia zariadení na získanie sebestačnosti.
Keď idete stavať RD, najprv riešite tvar, materiál a ako posledné riešime prístrojové vybavenie RD. Ktoré je teda vaše najdôležitejšie rozhodnutie vo fáze prípravy stavby RD?

Najdôležitejším „stavebným prvkom“ konštrukčnej skladby stavby vášho rodinného domu je vaše rozhodnutie, akú úroveň energetických, a teda aj prevádzkových nákladov v ňom chcete dosiahnuť. Toto vaše rozhodnutie bude hovoriť projektantovi, ako riešiť tepelnotechnickú kvalitu plášťa budovy a bude ovplyvňovať rozsah a úroveň technologických zariadení, ktoré zabudujeme do stavby.
Obe časti (stavebná aj technologická) rodinného domu sa v prevádzke domu dopĺňajú a budú sa podieľať na vytváraní tepelnej pohody v interiéri stavby. Zároveň budú určovať výšku prevádzkových nákladov, ktorými budeme uhrádzať tepelnú a prevádzkovú pohodu v interiéri. Za túto pohodu však – ľudovo povedané – musíme zaplatiť plynárňam, elektrárniam. Našim predstavám vyhovujú nízke platby. Toto očakávame od stavby RD všetci.

Sumár posudzovaných kritérií, aby bol váš RD energeticky úsporný
Hoci si to neuvedomujeme, kritériá energeticky nenáročnej výstavby však kladú veľmi náročné požiadavky na spracovanie architektonického konceptu stavby, ktorý sa v ďalších fázach projektovania dopracováva.
Proces navrhovania domu si môžeme rozdeliť do niekoľkých etáp, v ktorých riešime základné požiadavky tak, aby výsledné dielo bolo energeticky nenáročné. Pripomenieme niektoré zásady, ktoré ovplyvňujú zásadným spôsobom spotrebu energií v rodinnom dome.
 Tvar budovy. Hovorí sa tomu architektonická koncepcia. Energeticky vysoko úsporný dom sa dá postaviť aj ako bungalov, hoci jeho ochladzované plochy majú veľmi ďaleko k ideálnemu pomeru faktoru tvaru – A/V. Pri riešení celkového architektonického vzhľadu sa musíte zaoberať klimatickými pomermi lokality, kde sa stavba bude realizovať, ale musí sa zohľadniť aj urbanizácia ulice či cestná infraštruktúra.
 Orientácia stavby podľa svetových strán a využitia slnečnej energie z pohľadu pasívnych slnečných ziskov je zásadná. Tejto zásade sa musí prispôsobiť aj vnútorná dispozícia domu. Obytná zóna by mala byť preto orientovaná na juh, juhovýchod a juhozápad.
 „Obálka“ stavby plní tepelnoizolačnú aj statickú funkciu a z tohto dôvodu sa jej skladba musí posudzovať staticky aj tepelnoizolačne. Dajú sa uplatniť všetky klasické stavebné systémy (murované či drevostavby).Výborné výsledky sa však dosahujú u sendvičových skladieb konštrukcií, kde sa tepelná izolácia vloží medzi exteriérovú časť steny a z interiérovej časti sa taktiež prekryje.
 Tvar strechy nemusí byť strašiak. Hoci sa odporúčajú rovné tvary striech, lebo aj strecha svojím členením môže vytvoriť množstvo zložitých stavebných detailov, ktoré pri zlej realizácii sa stanú miestom tepelných strát.
 Homogenita obálky stavby. Túto zásadu by sme mohli definovať aj ako povinnosť vyriešiť všetky tepelné mosty na stavbe tak, aby neexistovali. Cez miesta tepelných mostov nám uniká tepelná energia. Miesta tepelných mostov sú rizikom aj preto, lebo na týchto plochách sú nižšie povrchové teploty a za určitých podmienok sa na nich môžu tvoriť plesne.
 Ďalšou stavebnou konštrukciou, ktorú teda musíme v procese projektovania správne navrhnúť, sú okná a presklené otvory, ktorými zabezpečujeme osvetlenie obytného priestoru. Preto musíme riešiť kvalitatívne parametre zasklenia. Osvedčujú sa izolačné trojsklá – aj na južné plochy.
 Tepelná kapacita budovy je teda v tom, aby stavba dokázala akumulovať už dodané teplo do obytného priestoru. Teplo akumulujú do svojej štruktúry stavebné konštrukcie. Masívne stavebné konštrukcie (tehla, betón, pórobetón…) majú túto vlastnosť už vo svojej materiálovej štruktúre. Troška zložitejšia je situácia u tzv. ľahkých stavebných systémoch. Patria sem drevostavby. Ak však drevostavbu projektuje zodpovedný projektant, tak „vloží“ do stavby niekoľko murovaných akumulačných priečok a podláh, do ktorých sa dodané teplo naakumuluje.
 Smernica EÚ vyžaduje, aby sa do týchto energeticky vysoko úsporných domov montovali technológie pre výrobu tepla a teplej vody z obnoviteľných zdrojov energií, a to za podmienky ekonomicky primeraných a hlavne v reálne návratných vstupoch! Táto podmienka hovorí, že technické zariadenia využívajúce OZE sa majú navrhovať vtedy, ak je ich návratnosť zaručená v reálnom čase, nemusia byť montovaná vždy a všade.

Prečo vyššie popisované zmeny prístupov k RD označujeme ako „revolúciu“
Prínos legislatívnych zmien sa dá ukázať na porovnaní dvoch úrovní strát tepla.
Do 1.1.2016 sa mohli projektovať RD triedy B, ktorých  strata tepla mohla byť až 86 kWh/(m2 za rok). Normová a aj požiadavka zo zákona o energetickom posudzovaní hovorí, že od 1.1.2016 nesmú byť straty tepla z novoprojektovaného domu väčšie ako 40,7 – 42 kWh/(m2 za rok). Rozdiel – úspora tepla v nových RD je teda až 50 %. Nie je to „revolúcia“ v stavebníctve? Verte, že je. Hlavne musí nastať v hlavách budúcich stavebníkov.
Zníženie tepelných strát sa dá docieliť väčšou hrúbkou tepelných izolácií. Hoci sa do stavieb budú musieť zabudovať väčšie hrúbky tepelných izolácií a investorom sa bude zdať, že sa im stavba predraží, konečný efekt, ktorý si zatiaľ neuvedomujú, bude v nižšej „spotrebe“ platieb za kúrenie a prípravu teplej vody.

Súhrnný pohľad na „revolúciu“ od nás – redaktorov
Cesta k návrhu a následnému postaveniu energeticky úsporného domu nie je zložitá. Teoretických poznatkov je dostatok a veľmi veľa združení školí projektantov, aby takéto úsporné domy dokázali navrhnúť. Už dnes stoja na Slovensku stovky energeticky vysoko úsporných domov, ktoré plnia odporúčania Smernice EÚ, a je jedno, ako sa volajú (najčastejšie sa používa označenie pasívny či nulový dom). A rovnako je jedno, či majú „certifikát“ toho alebo onoho združenia. Všetky majú veľmi nízke spotreby energií na prípravu tepla (často až pod
15 kWh/(m2 za rok), majú rôzne technológie využívajúce obnoviteľné zdroje, ale všetky sú zatiaľ hodnotené ako niečo netradičné! Prečo sa nimi neinšpirujeme?
Na Slovensku veľmi absentuje osveta a informovanosť, ktorá by oslovila širokú verejnosť formou serióznych publicistických článkov aj v iných (nielen odborných) časopisoch na tému energeticky úsporného domu. V elektronických médiách, ktorých vplyv je veľmi silný, téma úsporného domu z pohľadu spotreby energií prakticky neexistuje. A to, čo sa dá na túto tému nájsť na internete, je veľmi silne ovplyvnené reklamou. Náš časopis sa síce už 20 rokov snaží o vyplnenie tejto medzery, ale… sami „to“ neutiahneme.

Ing. Pavel Kleskeň, PhDr. Andrej Fabík

Kto sme a čo ponúkame

sme profesijne usporiadaný online časopis o stavebných firmách a materiáloch na Slovensku. Jeho cieľom je rýchle vyhľadávanie informácií a dodávateľských firiem pri stavbe rodinného domu.

Stavebníctvo

Zložité hospodárske obdobie, ktoré už 5 rokov trápi slovenské stavebníctvo, naplno odkrylo jeho problémy a nedostatky.

Prínos pre návštevníka stránky

Rýchla orientácia v odbore stavebníctva zrozumiteľnými článkami aj pre neodborníkov. Budú ich pripravovať najväčšie špičky, osobnosti a kvalitní realizátori prác.

Naši partneri

Ing. Pavel Kleskeň
šéfredaktor
0903 721 235
PhDr. Andrej Fabík
zástupca šéfredaktora
0904 978 305
Mirka Kleskeňová
redaktorka
0903 401 077
Štefan Majerník
obchodný zástupca
0903 781 341
Ing. František Orth
obchodný zástupca
0911 721 233
Mgr. Peter Jurovčák
obchodný zástupca
0903 210 551
Martin Strihovský
grafik
0903 046 808

Adresa redakcie: Trenčianska 47, 821 09 Bratislava
www.domabyt.sk