Romantika?

Neopakovatelná atmosféra? 

A este dalsie zavádzajúce mýty… 

alebo – pravda o bývaní pod strechou

Všetky „odborné“ články uverejňované v printových alebo elektronických médiách doslova ospevujú realizáciu podkrovného bývania v duchu, aký je to úžasný pocit žiť v priestore s atypickou dispozíciou a skoseným tvarom stien, ktoré vytvárajú podkrovný atraktívny obytný priestor. Je to tak naozaj?

Na prvý pohľad áno. Skúsili ste však život v podkroví v lete a riešili problém s prehrievaním tohto priestoru? Všetka romantika vás prejde. Nepomôže otvorenie strešných okien, skôr naopak. V zime zasa zaregistrujete akýsi spad zimy z určitých častí šikmej strechy či z okolia strešného okna. Aby ste tento chlad eliminovali, pridáte na kúrení. Áno, aj toto všetko prináša bývanie v podkroví.

Podkrovný interiér sa buduje v priestoroch, ktoré nám ponúka šikmá plocha striech pod rôznym uhlom, kde je nosným systémom krovová sústava. Táto nesie hydroizolačnú vrstvu – krytinu a pod ňou sa buduje spomínaný „romantický priestor“. Tento je schodišťom spojený so spodnou obytnou časťou domu. V odbornej terminológii sa pre podkrovné obytné priestory používa aj špecifické slovné označenie mezonet.

Slovo mezonet pochádza z francúzskeho une maisonette, čo v doslovnom preklade znamená domček. Mezonet v našich končinách vnímame ako dvojpodlažný byt, zaujímavo architektonicky riešený, ktorý prepája dve poschodia bytu zaujímavo tvarovaným schodiskom.

Priestor takého typu bytu sa obyčajne rozprestiera na dvoch výškových úrovniach plochou väčšieho bytu v najvyššom poschodí v bytovom dome. Takéto bývanie „imituje“ bývanie v rodinnom dome pre jednu rodinu s veľmi prísnym rozdelením funkčných zón bytu. Na vrchnom podlaží vzniká týmto spôsobom pokojná zóna bytu, kde môžeme každému obyvateľovi bytu vytvoriť jeho zázemie, navyše s možnosťou netradičného riešenia podkrovného interiéru, napríklad priznaním nosných trámov krovovej konštrukcie či šikmými plochami strechy s presvetlením zaujímavo usporiadaných strešných okien a pod.

Mezonetové byty sa však stavajú a najčastejšie vytvárajú pri rekonštrukciách RD s dodatočným využitím podkrovia. Získa sa tak väčšia obytná plocha a získajú sa tým aj zaujímavé dispozičné usporiadania nižších úrovní takto kreovaných bytov, kde bývajú obytné priestory, ako je obývačka s veľkým jedálenským kútom či veľká obytná miestnosť s mohutným sedením a veľkými pre­sklenými výhľadmi do záhrady, atď… Podkrovnému priestoru sa zasa vloží nová funkcia, a tak sa stáva tento, veľakrát nevyužitý priestor, priestorom obytným.

Veľmi atraktívnymi robí takéto obytné priestory ich vertikálne usporiadanie, ktoré je možné otvoriť aj tzv. galériou do spodných priestorov. Tieto riešenia sa dnes stávajú častým riešením aj u novostavieb väčších rodinných domov, pri ktorých sa niektorá časť fasády otvára svojou presklenou plochou do exteriéru.

O dispozícii v mezonete či podkroví

Dispozičné riešenia druhej úrovne dvojpodlažných bytov, teda podkrovných či mezonetových bytov sa dajú riešiť ako plné zastavané alebo ako čiastočne otvorené, teda – galériové. Galéria vznikne tak, že podlaha horného podlažia nie je po celej ploche totožná s plochou spodného podlažia. Je čiastočne skrátená, zostáva otvorená ako pri balkóne a poskytuje priehľad do dolnej časti bytu. V časti otvorenia sa musí vždy vybudovať bezpečné zábradlie, tak ako sa to realizuje u schodísk či balkónov. Galéria dodáva obom úrovniam interiéru vzdušnosť, veľkoleposť priestoru, pri použití ušľachtilých materiálov pôsobí reprezentačne.

Galéria môže mať funkciu iba ako komunikácia alebo v prípade dostatku plochy jej možno priradiť aj iné funkcie. Ako otvorený priestor môže slúžiť napríklad pre hry detí, avšak pri práci doma budete rušení hlukom zo spoločenskej časti bytu. V každom prípade takto vytvorený interiér s galériou bude pôsobiť efektne a atraktívne. Nesmiete však zabúdať na svetlo ako denné tak aj umelé vo večerných hodinách. Musí ho byť dostatok a nesmie oslepovať.

Dispozícia úplne zastavaných podkrovných podlaží sa musí podriadiť funkcii jednotlivých priestorov. Pri návrhu dispozície si treba dávať pozor, aby pri obvode strechy nevznikli stiesnené miestnosti s nízkou výškou obvodovej steny a strmými šikminami. Veľkým nedostatkom, ktorý sa opakuje snáď u každého novo budovaného podkrovia, je malá podchodná výška pri obvodových múroch, na ktorých „leží“ pomúrnica krovu. Realizuje sa obvykle tak, že sa vymurujú 3 rady z tehloblokov, čo je cca 75 cm, potom sa vytvorí 20 cm železobetónový veniec, do ktorého sa ukotví 25 cm hrubá pomúrnica. Spolu je to 120 cm. V tejto výške ide šikmina strešnej roviny, a tak až 1,5 m od tejto steny sa dosahuje výška krokvy nad podlahou cca 160 cm, čo je pre vyššieho človeka stále málo na to, aby vedel prejsť v tomto priestore vystretý.

Plnohodnotná úžitková plocha podkrovia je teda až o 1/3 menšia ako u spodných podlaží. Ak do tejto nevyužitej plochy uložíme nábytkové skrinky, priestor síce zariadime, ale vždy to bude menejhodnotný obytný priestor. Ako vidíte, šikmé steny predsa len ukrajujú potrebné centimetre z obytnej plochy viac, ako sa na prvý pohľad zdá. S tým treba rátať a prispôsobiť priestoru nábytok. Aj na toto by sme mali pamätať pri výstavbe podkrovných obytných priestorov. Riešením by bolo, aby projektanti navrhovali výšku obvodových murív pri zobytnených podkroviach min.150 cm a nie, ako je to teraz, keď navrhnú 100 cm a 15 cm im z tejto výšky „zoberie“ konštrukcia podlahy!

Prehrievanie v lete a zima v zime

Už sme spomínali, že úžitková plocha je v podkroví zmenšená. Tento fakt má za následok, že aj kubatúra vzduchu, ktorú máme k dispozícii, je menšia až o 1/3. Vykurovanie podkrovia preto nemusí byť až také nákladné, ohrievame o 1/3 vzduchu menej a podkrovný byt získa teplo aj z priestorov v nižšom podlaží. Tieto priestory sa dobre vykúria radiátormi, ich umiestnenie pod oknami, aby sa eliminoval spad chladu zo skiel, je však často problematické. Ak však nemáme dobre navrhnutú hrúbku tepelných izolácií (min. 30 cm) a, nedajbože, sa nám tepelná izolácia medzi krokvami zošmykla k pomúrnici z titulu jej prevlhčenia (chybná parozábrana – dá sa identifikovať termovíznou snímkou), tak nám chlad „padá“ aj zo šikmín strechy. Riešením je väčší radiátor. Toto je však prevádzkovo nákladné.

Kameňom úrazu je však teplo v letných mesiacoch, keď je ho až príliš a na príčine je zasa malá hrúbka tepelnej izolácie, ktorá v lete plní úlohu tepelného izolantu spomaľujúceho vnikanie tepla zo strešnej krytiny. Na strechu dopadajú priame slnečné lúče a bez klimatizácie sa stáva priestor pod ňou „skleníkom“. Eliminovať veľké teplotné výkyvy možno len hrubou vrstvou kvalitnej tepelnej izolácie. Klimatizovať priestory je možné, ale chod klimatizácie je niekedy finančne nákladnejší ako vykurovanie! Riešením je veľmi pedantný tepelnotechnický návrh skladby vrstiev strešného plášťa pod krytinou, uvažujúci s letnou a zimnou prevádzkou podkrovia či mezonetového bytu.

Schodište – výtvarný prvok 

či skôr nevýhoda?

Nutným prvkom týchto dispozičných riešení je schodište – komunikačný priestor, ktorý spája obe výškové úrovne novo vytváraného priestorovo otvoreného obydlia. Často sa hovorí, že schodište je „výtvarný“ prvok týchto otvorených obytných priestorov. Musíme kriticky konštatovať, že pod týmto slovným spojením sa absolútne potláča prvotná funkcia schodíšť, ktorou je komfortná a bezpečná komunikačná trasa na prekonanie výšky až 3 m (u novostavieb, pri starších domoch aj viac!) medzi poschodiami.

Dnešný trend je výstavba kruhových tzv. vretenových schodísk s priemerom 900 mm, teda malým polomerom zakrivenia na vnútornej strane schodov. Majú tak väčšie stúpania, výška schodov je cca 185 mm, a to už nie je pohodlné pre pohyb hore schodmi, hlavne však pri pohybe dole. Áno, šperkom je takéto schodište pri pohľade na krásne vypracované nosné vreteno či elegantné vzdušné stupne a zábradlie. Skúste však vyniesť po takomto schodišti komodu dlhú 1,5 či 2 m! Okamžite je po „šperku“. A čo potom, keď budete mať 60 či 70 rokov a vaše spálne budú na poschodí?

Naša rada je – radšej obetujte viac priestoru na vytvorenie kruhového krivočiareho schodišťa s minimálnym polomerom 900 mm. Vtedy je nášľapná plocha schodu široká 260 mm. Najpohodlnejšie sú však priamočiare, aj keď v priestore zalomené schodiskové ramená. Pri tomto riešení sú stupne pohodlne vysoké 15 cm a široké min. 26 cm, kde sa pohodlne „zmestí“ celé chodidlo. Takže radšej uprednostniť funkciu pred „výtvarným“ dielom.

O strešných oknách

Dnes sa už nediskutuje, či zabudovávať strešné okná do podkrovných priestorov. Skôr sa diskutuje o množstve a početnosti tohto veľmi potrebného stavebného prvku z pohľadu strát energie a z pohľadu kvality montáže v týchto priestoroch.

Prirodzené denné svetlo pomáha vytvárať a umocňovať dojem priestrannosti, vzdušnosti, ľahkosti. Pre zdravie človeka a dizajn interiéru je dôležitá nielen intenzita osvetlenia, ale aj zachovanie farebného spektra šíriaceho sa osvetlenia. Nie je nič dôležitejšie, ako vidieť obytný priestor v reálnych farbách v dobrej zrakovej ostrosti. Preto sa do podkrovia zabudovávajú väčšie zostavy strešných okien, ako predpisuje norma. Jednak sa získa viac svetla, ale získava sa aj zaujímavá architektúra pre zaujímavý interiér. Tam, kde nie je možné priviesť priame denné svetlo cez „okno“, výrobcovia svetlovodov ponúkajú riešenia. Denné svetlo sa pomocou opticky tvarovanej svetelnej gule v strešnej rovine prenesie pomocou odrazu a lomu svetla na povrchu vysokolešteného tubusu svetlovodu do konkrétneho priestoru.

Kvalita strešných okien a svetlovodov dnes už dosahuje tepelnoizolačnú kvalitu štandardných okien. Zabudovávajú sa bezpečnostné izolačné trojsklá, montujú sa tepelnoizolačné obvodové rámy do strešných rovín, aby sa tepelné straty eliminovali na minimum, a tiež sa riešia letné tienenia proti prehrievaniu intenzívnym slnečným svitom.

Naše odporúčania sú jednoznačné – zakúpte si len certifikované okná s certifikovanými montážnymi prvkami. Predídete tak problémom s poruchami hydroizolácie a poruchami pri tepelno-technických vlastnostiach.

Izolačné vlastnosti okien, vikierov, svetlovodov

Pri riešení novostavby, ale aj rekonštrukcie podkrovného priestoru na obytný priestor vystupujú do popredia energetické vlastnosti jednotlivých zabudovaných prvkov stavby. Táto požiadavka platí aj pre strešnú rovinu a pre strešné okná, vikiere či svetlíky a svetlovody. Aj tieto zariadenia musia spĺňať vysoké tepelnoizolačné nároky na vašu stavbu, inak sa stanú „spotrebičom“ tepelnej energie. Pri ich vyhodnocovaní je nutné porovnávať a zohľadniť iba certifikované hodnoty. Nepomôže presviedčanie predajcov o zabudovaní izolačných prvkov (dvojsklá alebo trojsklá) do systému strešného okna či svetlovodu.

K dobrému pohodliu v interiéri podkrovia prispievajú aj akustické vlastnosti jednotlivých stavebných prvkov. Veľký podiel „hlučných“ podkroví má na svedomí aj neodborná montáž strešných okien či svetlovodov. Vždy by sa mali používať systémové spôsoby montáže týchto prvkov, ktoré odporúčajú výrobcovia. Napríklad svetlovody SOLATUBE sú pri správnej montáži tak kvalitné, že ich zvukoizolačná schopnosť sa vyrovnala múru z tehly. Certifikovaná hodnota Rw zvukovej nepriezvučnosti môže dosiahnuť hodnotu až 41 dB. Takýto svetlovod nebudete počuť pri silnom daždi ani pri výraznom vetre.

Ako teda v podkroví

Výstavba podkrovia, mezonetu, či ako si nazveme tento obytný priestor pod strechou, je veľmi náročná na správne posúdenie skladby strešného plášťa. Náročné sú aj stavebné práce  v precíznosti stavebného detailu. Akákoľvek malá chybička sa prejaví fatálnou poruchou zlyhania tepelnoizolačnej vrstvy a oprava si vyžaduje veľký rozsah stavebných prác. Diagnostika je bezkontaktná nedeštrukčná (termovíziou), ale následné práce – neželajte si to zažiť!!!

Pri výstavbe podkrovného bývania preto dvojnásobne platí – dvakrát počítaj, dvakrát meraj 

a len raz… 

Ing. Pavel Kleskeň

Ilustračné snímky: Fakro, JAP, Velux, Solára a archív redakcie

Kto sme a čo ponúkame

sme profesijne usporiadaný online časopis o stavebných firmách a materiáloch na Slovensku. Jeho cieľom je rýchle vyhľadávanie informácií a dodávateľských firiem pri stavbe rodinného domu.

Stavebníctvo

Zložité hospodárske obdobie, ktoré už 5 rokov trápi slovenské stavebníctvo, naplno odkrylo jeho problémy a nedostatky.

Prínos pre návštevníka stránky

Rýchla orientácia v odbore stavebníctva zrozumiteľnými článkami aj pre neodborníkov. Budú ich pripravovať najväčšie špičky, osobnosti a kvalitní realizátori prác.

Naši partneri

Ing. Pavel Kleskeň
šéfredaktor
0903 721 235
PhDr. Andrej Fabík
zástupca šéfredaktora
0904 978 305
Mirka Kleskeňová
redaktorka
0903 401 077
Štefan Majerník
obchodný zástupca
0903 781 341
Ing. František Orth
obchodný zástupca
0911 721 233
Mgr. Peter Jurovčák
obchodný zástupca
0903 210 551
Martin Strihovský
grafik
0903 046 808

Adresa redakcie: Trenčianska 47, 821 09 Bratislava
www.domabyt.sk