Viete, „čo“ idete stavať?

Ak by sme väčšine investorov, ktorí plánujú stavať RD, položili otázku – „Viete, čo hovoria o kvalite vášho RD zatriedenia domov do kategórií Dom triedy A1 či Ultranízkoenergetický RD?“
– asi by sme boli veľmi nemilo prekvapení.
Až 99 % odpovedí by iste znelo – ani nie!

Na úvod musíme skonštatovať, že hoci tieto odborné pojmy sa majú používať už  5 rokov a majú laickému investorovi identifikovať energetickú a tepelnotechnickú kvalitu jeho investície, opak je pravdou. Stále je v ich používaní riadny zmätok! Ani odborná verejnosť – projektanti nedokážu laikom – stavebníkom zrozumiteľne objasniť, ako im tieto zatriedenia pomôžu správne zhodnotiť ich RD. Je to spôsobené tým, že sa spájajú „obsahové náplne“ oboch pojmov a porovnania prinášajú nezrozumiteľnosť v používaní zatriedenia.
Týmto príspevkom sa vám pokúsime vysvetliť, ako tieto zatriedenia RD (do kategórií podľa platnej legislatívy) pomôžu „zakategorizovať“ či kvalitatívne identifikovať váš RD.

Ultraenergeticky úsporný RD – pohľad cez tepelnotechnickú normu
Od 1. januára 2016 sa musia podľa novelizovanej STN projektovať a stavať domy označované pojmom Ultranízkoenergetické. Tento pojem definuje veľkosť tepelných „strát“ domu za rok. Ultranízkoenergetický ukazovateľ STN hovorí, že „strata“ tepla cez  konštrukcie domu môže byť maximálne 40,7 kWh cez m2 pôdorysnej plochy domu za rok (doteraz 80 – 100 kWh/m2/rok).

Dom triedy A1 či A0 – pohľad cez energiu
Toto triedenie stavieb vyžaduje Zákon 555/2005 Z.z. O energetickej certifikácii budov a vykonávacie vyhlášky k tomuto zákonu. Pri certifikácii sa zavádza „ukazovateľ primárnej  energie“ a tento charakterizuje dom z pohľadu spotreby všetkej energie, ktorú spotrebuje pri svojej prevádzke. Triedy domov sú od A0, A1 po G, pričom zákon zavádza povinnosť vyhotoviť pre každý dom energetický certifikát.

Cieľom tohto energetického posudzovania je, aby sa zatriedením zvýšila transparentnosť na trhu s nehnuteľnosťami. Investorovi by malo zatriedenie A0, A1 či B – G povedať, koľko energií (celkom) potrebuje jeho dom na prevádzku. Domy projektované od 1.1.2016 by sa  mali pri tomto hodnotení dostať do triedy A1. Dom v triede B (zatriedenie B bolo povolené do 31.12.2015) je z pohľadu dnes platnej legislatívy už „zlý“, avšak stavby, na ktoré bolo vydané stavebné povolenie pred prvým januárom roku 2016, sa budú môcť skolaudovať podľa „starej“ legislatívy.

Nezrozumiteľnosť použitia pojmu „primárna energia“
Primárna energia sa vypočítava z dodanej energie pre každý energetický spotrebič v dome (kúrenie, svietenie, klimatizácia, príprava TÚV…). Je vyjadrená kWh /1 m2 podlahovej plochy. (Potreba tepla sa nerovná celkovej dodanej energii pre dom!)
Podľa legislatívnych metodík sa dodaná energia pre každý spotrebič v dome musí transformovať. Táto transformácia má zohľadniť, ako ten ktorý typ energie zaťažuje životné prostredie. Podľa prílohy č. 2 k vyhláške MDVRR SR č. 364/2012 Z. z. je prepočítací faktor primárnej energie pre zemný plyn 1,36; pre čierne uhlie 1,19; pre hnedé uhlie triedené 1,40; pre drevené peletky 0,20; pre drevné štiepky 0,15; pre kusové drevo 0,10. Pri elektrickej energii sa udáva prepočítací  faktor primárnej energie 2,764.

Pri hodnotení domu z pohľadu primárnej energie, t.j. pri tejto „transformácii“ zdrojov energie, ktorú dom spotrebováva, však dochádza k skresľovaniu zatriedenia domu do tried.
Podľa vyhlášky sa od celkovej potreby energií musí odpočítať energia dodaná do domu z obnoviteľných zdrojov energie (OZE)!, ktoré sú zabudované v dome či v jeho blízkom okolí. Toto nemá síce logiku, ale?! Vyhláška platí a jej použitím skresľujeme skutočnú potrebu.

Ďalšou nelogickosťou vyhlášky je už spomínaná „transformácia“ energií. Napríklad – dom vykurovaný el. energiou nakúpenou z distribučnej siete nezaťaží svojou prevádzkou životné prostredie ani gramom CO2. Je však „vďaka“ vyhláškovému koeficientu 2,764, ktorým sa musí jeho spotreba vynásobiť, zaradený v triede G. Ten istý dom „v Mašličkove“, hoci spotrebuje za vykurovaciu sezónu 3 nákladné autá mokrého, ukradnutého dreva, ktoré pri horení v „peterkách“ produkuje tony CO2, je „vďaka“ koeficientu 0,10 zatriedený v triede A0 !!! Toto sú paradoxy našej legislatívy.
Ako sa teda v tomto chaose orientovať? Musí u vás „zapracovať“ zdravý rozum a musíte hodnotiť vašu investíciu podľa zrozumiteľných kritérií.

Prevádzkové náklady vášho RD
Prevádzkové náklady sú tie, ktoré mesačne platíme. Definujme si ich!
Najviac nás stojí platba za palivo, ktorým si u klasickej stavby až 220 dní v roku pripravujeme teplo. Pri nZEB to môže byť len 150 dní. Aj príprava TÚV nám tvorí asi 20 % z mesačných platieb a teplú vodu musíme „mať“ 365 dní. Bežné činnosti ako svietenie, varenie, pranie či chladničky nám spotrebujú asi 8 – 12 % el. energie nakúpenej od distribučných spoločností. Najväčšie náklady tvorí príprava tepla. Pritom sa nám teplo stráca z domu a musíme ho nahradiť. Teplo sa stráca aj z rozvodov teplej vody a z akumulačných nádrží – boilerov, kde teplú vodu skladujeme. Aj toto teplo sa teda stráca. Najväčšie straty tepla sú však cez „obal“ stavby. Tohto si musíme byť vedomí, lebo teplo nám tvorí prevádzkové náklady vo výške až 60 % (pri štandardnej stavbe).

Sprísnenie STN predstavuje pre investora úspory
Sprísnenie požiadaviek na vyššiu tepelnotechnickú vlastnosť stavby stanovuje STN a bude mať pre užívateľa veľmi veľký ekonomický efekt vo forme zásadnej úspory prevádzkových nákladov, ktorá môže dosiahnuť úroveň až 60 – 80 % predpokladaných doterajších nákladov, keď straty tepla boli STN povolené na úrovni 80 –100 kWh/m2/rok.
Počítajte – ak sa nám prevádzkové náklady znížia o 60 – 80 % z našej mesačnej platby za teplo a ak teraz platíme cca 100 eur za dodávku plynu, čo je úplne bežná mesačná zálohová platba, budeme platiť len 20 či 40 eur. V reálnom vyjadrení (pri 60 % úspore) je to mesačná úspora 60 eur a ročná úspora až 720 eur. Pri dobe užívania stavby min. 30 rokov (bez zásadnej rekonštrukcie) sa za túto životnosť stavby usporí len na úspore za teplo až 21 600 eur. Pozeráte sa na prevádzkové náklady takto? Nie? Chyba!

Prečo takto nepočítame od prvej úvahy o stavbe RD?
Akosi sa tejto „matematiky všetci „bojíme“. Ide o uvažovanie, a tak vám „pomôžem“ počítať a takto uvažovať ešte raz.
Predpokladá sa, že dokončený rodinný dom bude mať životnosť 50 až 70 rokov. Dom musíte po dobu jeho životnosti prevádzkovať, teda platiť energie, ktoré vám dodajú teplo 220 dní v roku, teplú vodu 365 dní a tieto „služby domu“ nám jednoducho umožnia komfortné užívanie. Čo sa stane, ak sú tieto mesačné platby vysoké? Zistíte, že vaša investícia je spotrebič peňazí. Hľadáte riešenia na zníženie vysokých platieb. Idete teda šetriť! Na úkor čoho? Jednoznačne – „komfortu bývania“. Znížime vnútornú teplotu v izbách, ba až niektoré radiátory vypneme, na chodbe tiež vypneme radiátor, nevetráme, objavia sa plesne…
Toto nie je správna cesta, a tak by sme mali už pri projektovaní veľmi precízne počítať a kalkulovať, aj s víziou do budúcnosti. Veď ak zoberieme do úvahy prepočet z odstavca vyššie, tak pri životnosti domu 50 rokov a len 60 % úspore získame na prevádzkových nákladoch úsporu až – 36 000 eur. Ak sme za stavbu domu zaplatili cca 90 000 eur (stavali sme svojpomocne), tak je to 1/3 investičného vstupu, ktorá by „vyšla hore komínom“. Hospodárnosť prevádzky domu preto musí byť z pohľadu jeho majiteľa priorita!!!

Energetické hodnotenia sú už v projekte povinné
Existujú energeticky úsporné riešenia stavieb RD, a tak je len otázka, ako ich vy ako investor dokážete do svojho projektu získať, aby vám prinášali prevádzkovú úsporu?!

V povinnej časti projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie sa musí vyhotoviť dokument, ktorý v dostatočnom predstihu ukáže, aký hospodárny či nehospodárny dom z pohľadu spotreby energií investor, teda Vy, plánujete postaviť. Dokument sa volá Projektové energetické hodnotenie.
Dôvod, prečo sa musí v projektovej dokumentácii vyhotoviť tento dokument, je, aby návrh  budovy už v projektovanom stave spĺňal atribúty energeticky nenáročnej budovy. Vyžadujú to platné zákony. Platí! Energetické zatriedenie domu dnes musí byť v triede A 1!
Dôležitosť a prínos tohto dokumentu je v tom, že Projektové energetické hodnotenie je súčasťou projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, teda existuje už v čase, keď je budova vo fáze prípravy stavby a ešte sa len rozhoduje o druhu a hrúbkach materiálov pre stavbu a tiež o hrúbke izolantu v jednotlivých skladbách obálky budovy (strecha, steny, podlahy, okná, základy…). Taktiež sa rozhoduje o spôsobe vykurovania a príprave teplej vody, vetraní… Ak nie ste spokojný s tým, čo máte nakreslené, je stále čas opraviť projekt. Nič sa nebúra, žiadne „dodatky“ od stavbárov, ktorým nerozumiete… Je stále čas na porovnávanie a počítanie, koľko vás bude stáť budúca prevádzka. Takže môžete požiadať projektanta o opravu vášho projektu.

Téma dňa – zmena investorovho uvažovania
Ultranízkoenergetický dom nás už dnes núti k rozmýšľaniu a nie je to na škodu. Požadovanú vyššiu tepelnotechnickú kvalitu stavieb treba, aj zo strany investora, hodnotiť kladne, hoci sa mu v prvej chvíli zdá, že dom bude investične drahší. Musí však uvažovať a nepodliehať emóciám.
Je už overené, že investičné vstupy pri stavbe energeticky vysokoúsporného domu triedy A 1 sa nezvýšia radikálnym spôsobom! Porovnania hovoria, že za vyššie tepelnotechnické vlastnosti (do stavby sa musí vložiť hrubšia izolácia) sa zvýšia zaobstarávacie náklady len o cca 7 %. Úspory ročných prevádzkových nákladov sú však až 80 %.
Je čas aj na „vízie“ – teda odvážne riešenia? Áno. Veď od roku 2021, odkedy sa budú  domy s takmer nulovou spotrebou energie musieť stavať, nás delia len 4 roky, a tak použime už dnes riešenia pre budúcnosť!!!

Čo má štát podporovať – nZEB alebo zelené budovy?
Ak pri stavbe domu (pasívne domy, nízkoenergetické, ultraenergeticky úsporné…) použijete niektorú technológiu pre tvorbu energie, ktorá využíva obnoviteľné zdroje energií (OZE), tak postavíte Zelený RD. Získavať energiu z OZE (slnko, vietor… ) nie je lacné (ceny týchto zariadení sú vysoké) a životnosť technických zariadení na získanie OZE je len okolo 10 – 20 rokov. Za ten čas sa často (úsporami na prevádzke) ani nevrátia náklady vložené do ich obstarania. Po 20 rokoch sú teda nutné ďalšie investície. Z toho vyplýva, že zelený dom šetrí síce životné prostredie, ale vôbec nemusí šetriť vrecko investora. Zelená budova nemusí sa  rovnať šetrná budova!

Budovy s takmer nulovou spotrebou energie – nZEB majú veľmi malú spotrebu tepelných energií počas celej doby životnosti budovy. Nepotrebujú žiadne vysoké investície do technológií. Viac vložíte len do hrúbky tepelných izolácií a viac ich obnovovať nemusíte. Vaša prevádzka bude lacná a neutrpí ani komfort bývania.

Otázka dňa je teda – Čo má štát podporovať, nZEB alebo zelené budovy? Dnes podporuje cez dotačný program Zelené budovy?! Toto je na diskusiu? Z čoho bude u investorov väčší efekt? Z použitia technológií OZE či domov kategórie nZEB. Ja zastávam názor, že výstavba nZEB je pre investora najefektívnejšie riešenie.

Ing. Igor Niko
Energetický auditor
Súdny znalec v odbore Pozemné stavby,
Stavebná fyzika, Odhad hodnoty nehnuteľností,
autor stavebného systému MGU

Kto sme a čo ponúkame

sme profesijne usporiadaný online časopis o stavebných firmách a materiáloch na Slovensku. Jeho cieľom je rýchle vyhľadávanie informácií a dodávateľských firiem pri stavbe rodinného domu.

Stavebníctvo

Zložité hospodárske obdobie, ktoré už 5 rokov trápi slovenské stavebníctvo, naplno odkrylo jeho problémy a nedostatky.

Prínos pre návštevníka stránky

Rýchla orientácia v odbore stavebníctva zrozumiteľnými článkami aj pre neodborníkov. Budú ich pripravovať najväčšie špičky, osobnosti a kvalitní realizátori prác.

Naši partneri

Ing. Pavel Kleskeň
šéfredaktor
0903 721 235
PhDr. Andrej Fabík
zástupca šéfredaktora
0904 978 305
Mirka Kleskeňová
redaktorka
0903 401 077
Štefan Majerník
obchodný zástupca
0903 781 341
Ing. František Orth
obchodný zástupca
0911 721 233
Mgr. Peter Jurovčák
obchodný zástupca
0903 210 551
Martin Strihovský
grafik
0903 046 808

Adresa redakcie: Trenčianska 47, 821 09 Bratislava
www.domabyt.sk