Vy sa pýtate, my odpovedáme: Merať či nemerať drahé teplo?!

Názov a obsah tohto príspevku možno porovnať s Hamletovym výrokom „Byť či nebyť – to je otázka?“ Témou sú tentoraz systémy centralizovaného zásobovania teplom (CZT) a nerešpektovanie ústavných práv vlastníkov bytov rozhodovať aj o službe dodávky tepla pre svoje byty…

Systémy centralizovaného zásobovania teplom (CZT) boli u nás v predchádzajúcich obdobiach „budovania socializmu“ prevažne budované za podmienok, ktoré boli pre tú dobu platné (vysoká regulácia cien). A hoci sa po roku 1989 radikálne zmenili vlastnícke vzťahy k bytom, tvorcovia novely zákona č. 100/2014 Z.z. o tepelnej energetike (ďalej zákona o TE) – úradníci Ministerstva hospodárstva SR a poslanci NR, ktorí ho navrhli a schválili, akoby si neuvedomili túto zmenu. Stále chcú majiteľov bytov „regulovať“! Otázkou je, kto má z tohto regulovania prospech?

Pri hlbšej analýze tejto „regulácie“ musíme zdôrazniť, že skoro všetky byty v bytových domoch a samotné bytové domy sú výlučne v súkromnom vlastníctve a právom sa vlastníci bytov dožadujú svojich práv, ktoré im zaručuje Ústava SR pri využívaní – správe svojho súkromného majetku a nakladania s ním.
V zmysle ústavných práv majú vlastníci bytov právo rozhodovať aj o službe dodávky tepla pre svoje byty a o podmienkach dodávky tepla. Pravidlá, ktoré im to mali umožniť v novele zákona o TE, však zodpovedné orgány pravdepodobne podcenili a po zavedení novely do každodennej praxe sa vlastníci bytov stali vazalmi až rukojemníkmi výrobcov a dodávateľov tepla z CZT (centrálny zdroj tepla). CZT, žiaľ, zneužívajú svoje monopolné postavenie v danej lokalite. Preto bola a je zo strany vlastníkov bytov vyslovovaná značná nespokojnosť so znením novely zákona o TE, kde sú ich práva značne nevyvážené oproti právam výrobcom a dodávateľom tepla z CZT, pričom sú tieto zariadenia v súkromnom vlastníctve a s výrobou tepla podnikajú, teda by mali byť účastníkmi „trhu“ a nemali mať štátom garantovanú ochranu!

Novela zákona – „dielo“ lobbizmu
Štát a obce sa predajom bytov novým vlastníkom, predtým nájomníkom, excelentne zbavili svojho často zdevastovaného majetku, všetku ťarchu opráv a udržiavania  bytov a bytových domov preniesli na plecia vlastníkov bytov. Tí majú povinnosť sa o svoj majetok starať, často investujú obrovské finančné prostriedky do obnovy tohto zdevastovaného bytového fondu s nádejou, že okrem zlepšenia životných podmienok, zvýšenia životnosti bytového domu taktiež ušetria financie na energiách. Keď sa im to aj investíciou do obnovy podarí, čaká ich nemilé prekvapenie. Po znížení odoberaného množstva energie na vykurovanie domu (dosiahne sa to zateplením domu) sú vystavení realite, ktorá spočíva v navyšovaní ceny predraženého tepla od  výrobcov a dodávateľov tepla z CZT na dotknutom území. CZT sa bráni komentárom – cenu za teplo nám kontroluje regulátor URSO. Je to pravda. Ako „vybehne“ CZT s regulátorom?! CZT si zvýši fixnú zložku výroby tepla (zjednodušene režijné náklady) a cena tepla napriek poklesu ceny za palivo zostáva zachovaná, ak sa aj nezvýši.

Čo je v novele zlé z pohľadu majiteľov bytov?
Mnohé spoločenstvá vlastníkov bytov uvažujú o vytvorení si vlastnej malej domovej kotolne. Existuje veľa príkladov a podľa dosahovaných výsledkov v domoch, kde sa podarilo zriadiť vlastný zdroj tepla, rastie zvýšený záujem o odpojenie sa od CZT. Novela zákona im však tento ich záujem o stavbu vlastného zdroja tepla v bytovom dome do značnej miery obmedzuje až znemožňuje. Pritom novela zákona č. 100/2014 Z.z. o tepelnej energetike, ktorá je platná od 1.5.2014, bola podľa predkladateľa navrhovaná tak, aby vytvorila podmienky realizácie cieľov Energetickej politiky SR v oblasti tepelnej energetiky hlavne v oblasti centralizovaného spôsobu zásobovania teplom, pričom sa čiastočne odvoláva na implementáciu európskej Smernice EÚ 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti. Novela zákona o TE je napísaná tak, ako keby ju písali zástupcovia Slovenského zväzu výrobcov tepla.

Akýmsi „zázrakom” sa v novele zákona subjektom podnikajúcim vo výrobe tepla stali aj spoločenstvá vlastníkov bytov, ktoré majú vo svojich bytových domoch zriadené vlastné zdroje tepla a vyrábajú teplo len pre vlastnú potrebu bez zisku, t.j. len za náklady, ktoré si rozdelia podľa vopred dohodnutých pravidiel a podmienok. Na základe novely zákona sa aj na tieto malé kotolne vzťahujú tie isté ustanovenia ako aj pre výrobcov tepla, ktorí podnikajú zo ziskom a ich ceny za teplo stanovuje na základe ich podkladov regulátor.
Vlastníci bytov pritom poukazujú na fakt, že pri prevádzke vlastných zdrojov tepla v bytových domoch dosahujú pri výrobe tepla a teplej vody náklady nižšie o 40 – 45 % oproti cenám dodávateľov tepla z CZT a cenu tepla im regulátor nestanovuje. Náklady na teplo si tak rozúčtovávajú podľa pravidiel vopred dohodnutých a na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov schválených. Práve problematika povinnej inštalácie meračov tepla v bytoch bytových domov je jednou z tých povinnosti, ktorú drvivá väčšina vlastníkov bytov, teda konečných spotrebiteľov tepla oprávnene kritizuje v novele zákona.

Boj s „ministerskými“ veternými mlynmi
V nasledujúcom texte sa pokúsim poukázať na „prínos“ inštalácie meračov tepla a na najzávažnejšie výhrady voči povinnej inštalácii meračov tepla, ktoré novela nariaďuje.
Ak zoberieme do úvahy fakt a zo strany ministerstva hospodárstva deklarované údaje, že vo väčšine cca 90 % bytov, do ktorých sa dodáva teplo z CZT, sú už inštalované meradlá a pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov (ďalej PRVN), dotkne sa podľa odhadov ministerstva hospodárstva táto povinnosť len asi 10-tisíc bytov.

Zdá sa, že ministerstvo tému inštalácie odľahčuje. Poukazuje na čísla, ktoré hovoria o tom, že už len malé percento bytov merače nemá nainštalované. Svoje presvedčenie o efektivite týchto zariadení opiera o tvrdenie, že inštalácia meradiel, prípadne PRVN má motivovať vlastníka bytu k úsporám. Opiera sa pritom o tvrdenie, že „z dlhodobých skúseností je  známe, že sledovaním spotreby tepla v domácnostiach po inštalácii pomerových rozdeľovačov tepla sa spotreba tepla zníži minimálne o 5 – 10 %“. Aj keby to bola pravda, čo skôr je len želanie osôb, ktoré to deklarujú, treba sa v prvom rade pozrieť na ekonomiku, ktorá je s tým spojená. Podľa vyjadrení značného množstva vlastníkov bytov, ktorí sa v tomto období zaoberajú otázkami súvisiacimi s povinnosťou inštalovať merače tepla a PRVN, a podľa dostupných informácií z bytových domov, kde sú merače už nainštalované, je na samotnú povinnosť inštalácie meračov tepla a PRVN viacero často aj protichodných názorov.

Argumenty proti sú od tých, ktorí majú vlastnú kotolňu
Najviac nespokojných vlastníkov bytov je z radov tých, ktorí majú vlastné zdroje tepla v bytových domoch, vyrábajú teplo len za náklady a sú znechutení tým, že im štát diktuje povinnosť, ako si majú tieto náklady prerozdeľovať. Núti ich merať resp. rozpočítavať vyrobené teplo spôsobom, o ktorom nie sú presvedčení, že je objektívny a spravodlivý. Už pri stavbe vlastného zdroja si dohodli podmienky rozpočítavania nákladov, ktoré im všetkým vyhovujú, a preto sú proti inštalácií meračov a PRVN. Svoje náklady na teplo si rozdeľujú podľa vzájomne dohodnutých pravidiel a v inštalácií meračov a PRVN vidia zbytočné a zvýšené náklady.

Obdobne sú hodnotené aj následné náklady pri udržiavaní a vyhodnocovaní údajov z PRVN. Vyhláška URSO o spôsobe rozpočítavania tepla sa doposiaľ na vlastné zdroje v bytových domoch nevzťahovala. O rozpočítavaní tepla a teplej vody sa dohodli títo vlastníci bytov na zhromaždení vlastníkov, čo im umožňoval a umožňuje zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Novela zákona o TE ich však zaväzuje k povinnosti, ktorá im zvyšuje náklady na bývanie. V konečnom dôsledku za povinnou inštaláciou meradiel a PRVN vidia lobbizmus výrobcov, predajcov, firmy inštalujúce tieto merače a firmy, ktoré žijú z odpočítavania a vyhodnocovania údajov z meračov.
Pripravovaná nová vyhláška Ministerstva hospodárstva SR k rozpočítavaniu nákladov na teplo a teplú vodu už počíta s údajmi z meračov aj pre bytové domy s vlastným zdrojom tepla a stanovuje základnú a spotrebnú zložku v pomere min. 60 : 40, s prihliadnutím na polohové koeficienty bytov.
Prečo novela zákona „reguluje“ slobodné Ústavou SR garantované práva vlastníkov?

Byty, kde sa teplo odoberá z CZT cez jednorúrkové systémy
Musíme konštatovať, že novela zákona ide pri povinnostiach zavádzania meračov nad rámec smernice EÚ. Smernica hovorí v čl. 9 o tom, že v budovách, kde je teplo dodávané zo siete CZT, sa v  každej bytovej jednotke majú nainštalovať individuálne meradlá spotreby – ak je to technicky možné a nákladovo efektívne. Po tomto posúdení nasledujú možnosti, aké merače alebo pomerové rozdeľovače, za akých podmienok sa majú do konca roku 2016 namontovať,  a to na náklady vlastníkov budov. V našej právnej norme však “posúdenie, či je to technicky možné a ekonomicky efektívne” bolo zámerne vynechané, a tak povinnosť namontovať merače a pomerové merače vyplýva pre všetky domácnosti bez predchádzajúceho posúdenia.
Naši „odborníci – zákonodarcovia“ však napr. zabudli na to, že v značnej časti bytového fondu sa nachádzajú aj jednorúrkové systémy, na ktoré sa technicky nedá namontovať meradlo. Tieto domy by museli prejsť úplnou rekonštrukciou sústav ústredného kúrenia, čo je tak finančne nákladné, že s tým nebude súhlasiť žiadny vlastník. Ako chce štát vymáhať túto povinnosť na vlastníkoch bytov, keď im zasahuje do ich slobodného rozhodovania pri užívaní svojho majetku?! Aj na tomto opísanom probléme  môžeme vidieť, že niekto vykonal nadprácu alebo podcenil podmienky, ktoré na Slovensku máme, a nezmyselne presadil ustanovenie, ktoré vysoko poškodzuje vlastníkov bytov.

Aj byty, kde sú „normálne“ stupačkové rozvody, majú výhrady
Zo spektra názorov zhromaždených približne za obdobie viac ako jedného a pol roka, teda odkedy je novela zákona účinná, môžeme uviesť aj fakt, že štát ide nútiť vlastníkov bytov k investícii, ktorá nie je podľa vlastníkov bytov všade efektívna. Nie je dokázaná žiadna závislosť a súvislosť šetrenia energie a financií s existenciou inštalácie meradiel tepla a energetickou a ekonomickou úsporou! Potvrdzuje to každodenná prax od CZT a regulátora. Keď sa konečný odberateľ, vlastník bytu rozhodne a bude šetriť teplom a prispievať k úsporám, ktoré si štát zaumienil vykazovať pred Európou, tak mu táto jeho činnosť neprinesie čo aj len 1 euro úspor finančných prostriedkov! Prečo?
Odpoveď nie je zložitá. CZT zvýši fixnú čiastku za teplo, regulátor odsúhlasí a efekt z ušetrenia čo len jedného J tepla sa stratil. CZT chce mať zachovanú mieru zisku a „štát” mu ju novelou zákona o TE zaručil. Majiteľom bytov môže byť teda “ukradnutý” akýkoľvek „dobrý nápad“ v podobe zákonného vynucovania inštalácie meračov tepla.

Mnohí vlastníci cítia krivdu aj v tom, že s inštaláciou meradiel im neúmerne vzrastú náklady nielen na zakúpenie meradiel, ale následne na ich prevádzku, odpočítavanie, prípadne ciachovanie a overovanie. Navyše nikto sa nezamýšľa nad otázkou, že tieto meradlá sa majú montovať do priestorov, do bytov, ktoré nie sú po technickej stránke prispôsobené na spravodlivé meranie.
V krajinách Európy – na západ od nás sa meradlá inštalovali do bytov, ktoré boli tepelne izolované, nedochádzalo tam k enormnému prechodu tepla medzi bytmi, tak ako je to u nás. Panelový systém výstavby spôsobuje, že v rámci vykurovania sa nechávajú niektorí vlastníci vykurovať susedmi a inštalácia meradiel im umožňuje získavať značné finančné „úspory“ za nenamerané, ale od susedov prijaté teplo. Hlavne, že máme meradlo, máme splnenú akože úlohu zo smernice EÚ, ktorej duch však hovorí o niečom inom – najprv posúď a potom inštaluj. Prevláda preto názor, že merače samotné neušetria nič, ale umožňujú zaviesť „štátny“ systém prerozdelenia nákladov za teplo a obmedzujú vlastnícke práva občanov slobodne nakladať so svojím majetkom – bytom.

Prečo treba nechať majiteľov bytov, aby si rozhodli sami?
Dôležité je uvedomiť si, že bytový dom sa vykuruje ako celok a nie ako množstvo jednotlivých bytov. V dome sa rozpočítavajú náklady za dodané teplo pre celý dom! Podstatné je aj to, že pre  bytový dom ako celok musí byť dodané také množstvo tepla, ktoré zabezpečí splnenie tepelnotechnických podmienok tak, aby sa v dome nevy­tvárali plesne a bola dosiahnutá primeraná tepelná pohoda pre užívateľov bytov.

Často sa argumentuje tým, že práve zavedenie meračov má vplyv na správanie užívateľov bytov. Musíme však upozorniť na jeden fakt, ktorý sa veľmi podceňuje, a to je správanie sa majiteľov. Niektorí si s cieľom dosiahnutia čo najnižšej spotreby na meračoch a PRVN odstavujú radiátory. Ide hlavne o byty v strede bytových domov. Stačí im teplo z časti získané prechodom od susedov. Ak mám 40 % potreby tepla platiť z merača, tak zavriem radiátory – sused ma vykúri a ja budem platiť za teplo menej. Toto § znením zákonne „nariaďuje“ štát. Tento argument tak potvrdzuje potrebu hľadať cestu k spravodlivejšiemu prerozdeľovaniu tepla uplatnením vyššej základnej zložky (pomer napr. 80:20).
Vyššie popisované správanie je vidieť aj u bytov, ktoré boli kúpené za účelom obchodovania. Do doby predaja sa byty prakticky nevykurujú, a tak tento fakt v konečnom dôsledku môže viesť k stanovisku obyvateľov riadne užívajúcich byty, že % spotrebnej zložky pripadajúcej na merače a PRVN je potrebné znížiť. Z tohto pohľadu vyplýva fakt, že akákoľvek investícia do meračov a PRVN je vysoko neefektívna.

Je potrebné ešte zdôrazniť, že akékoľvek merače tepla a PRVN neumožnia spravodlivé rozúčtovanie tepla a nákladov na teplo. Aj merače aj PRVN umožňujú len pomerné prerozdelenie, absolútna spravodlivosť pri rozpočítavaní nákladov sa nedá dosiahnuť. Môžeme sa priblížiť k akémusi optimálnemu stavu, ktorý však musí rešpektovať podmienky, toho ktorého bytového domu.

Konkrétny príklad z jedného spoločenstva
Skúsenosť, ktorú mám osobne z vlastného bytového domu. Už 8 rokov v dome prevádzkujeme vlastný zdroj tepla a máme  sústavu ÚK, vyregulovanú aj s termoventilmi a termohlavicami na radiátoroch a meračmi tepla pred bytmi. Dom a strecha sú zateplené, okná vymenené. Štvorcový pôdorys domu zaručuje, že každý byt má rovnaký vplyv vonkajšieho prostredia. Moja skúsenosť ma oprávňuje k tvrdeniu, že prínos inštalácie samotných meračov a prípadne PRVN je veľmi otázny a dá sa o ňom dnes pochybovať.
Prvé približne dva roky mala inštalácia meračov čiastočný vplyv na správanie sa užívateľov bytov. Boli a sú byty (malé množstvo), ktoré merače privítali a ich obyvatelia sa pri spotrebe správajú racionálne. Väčšina užívateľov bytov však po prvých rokoch inštalácie upadla do akéhosi priemeru. Spotreba sa ustálila a nie je potreba a dôvod, aby užívatelia už významne šetrili teplom, nakoľko by to mohlo mať aj nežiaduce účinky na prostredie v bytoch a nebytových priestoroch. Čiže – spotreba tepla v bytoch sa ustálila a každé ďalšie obdobie, ktoré vyhodnocujeme, nám pre udržiavanie meračov a vyhodnocovanie nameraných hodnôt navyšuje náklady. Efekt z úspory už nie je žiadny, ale náklady na udržiavanie a ciachovanie, odpočet meračov nám ostali a ostávajú aj na ďalšie obdobie. Prevádzkovanie inštalovaných meračov sa nám javí ako neekonomické. Nepomáhajú k znižovaniu spotreby tepla – existuje určitá hranica tepelného komfortu, pod ktorú vás neprinútia akékoľvek inteligentné PRVN.
Benefity však, ktoré získavame prevádzkovaním vlastného zdroja pri výrobe tepla, sú také výrazné oproti cenám za teplo zo zdroja CZT v našej lokalite, že väčší efekt v úspore energií by štát dosiahol zmenou zákona v zmysle zníženia ochrany CZT.
Za inštaláciu alebo neinštaláciu meračov tepla prípadne PRVN sú v konečnom dôsledku podľa terajšieho znenia zákona zodpovední vlastníci bytových domov. Ak dokážu vyhodnotiť, že obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel a PRVN nie je technicky možné alebo nákladovo pre nich efektívne, tak nech sa môžu slobodne rozhodnúť sami.

Úvaha o filozofii novely
Prečo ide štát nútiť všetkých občanov, vlastníkov bytov k povinnostiam s otáznym prínosom a k zbytočným výdavkom? Smernica ma podľa mňa v tomto len odporúčací charakter a je na členskom štáte EÚ, ako zhodnotí prínos odporúčaného postupu. Bolo by zaujímavé zverejniť, ako na toto odporučenie zo smernice reagovali ostatné okolité štáty, ktoré nemali doteraz direktívne riešenú otázku zavádzania meradiel, a ako toto odporučenie implementovali do svojich právnych poriadkov.
Verte tomu, že štát na základe tohto direktívneho rozhodnutia neušetrí nič. Ušetriť musia občania pri prevádzke vykurovania a samotná inštalácia meračov tepla túto úsporu nezabezpečí. To je prevažujúci názor vlastníkov bytov, ktorí tento „fígeľ“ musia zacvakať zo svojich rodinných rozpočtov. Tieto otázky by mali zostať vo výlučnej kompetencií vlastníkov, ktorí by sa mohli dohodnúť na spôsobe rozpočítavania tepla podľa podmienok v danom dome, niekde možno aj bez meračov a PRVN.

Na problém s povinnou inštaláciou meračov tepla sme ako vlastníci bytov aj ako iniciátori petície na zmeny niektorých ustanovení novely zákona o TE upozorňovali rezort hospodárstva už v rokoch 2014 a 2015. Písali sme o tom aj v tomto časopise Dom a Byt č. 7 – 8/2015.
Dostali sme odpoveď – cez médiá, že nemáme pravdu a Európa aj Slovensko je za meradlá, lebo vraj, „kto meria, ten šetrí“. Je to klamstvo, Európa chce najprv posúdiť technické podmienky a potom, ak sú podmienky aj na ekonomické využitie meradiel,
tak až potom ich inštalovať.
Stanoviská ministerstva hospodárstva, ktoré sme obdržali aj k tomuto problému inštalácie meračov tepla, hovoria o tom, že nie je politická vôľa meniť súčasné znenie ustanovení zákona o TE. Ak teda nie je politická vôľa, tak asi existuje iná vôľa, silnejšia – vôľa a vôňa peňazí, ktorá pravdepodobne nepripúšťa akúkoľvek zmenu v súčasnosti nastavených podmienkach pre tie záujmové skupiny, ktoré z nich profitujú. Viem isto, že to nie je skupina vlastníkov a užívateľov bytov, teda konečných spotrebiteľov tepla. A práve ich by mali ustanovenia zákona o TE ochraňovať v rozsahu, aký im prináleží, lebo v konečnom dôsledku za všetky tie nezmyselné „akože zákonné požiadavky“ musia zaplatiť len a len vlastníci bytov.

Ak chce štát zákonnou normou diktovať podmienky vlastníkom bytov, ako majú narábať s vlastným majetkom, nútiť ich inštalovať merače a merať často nemerateľné hodnoty, tak nech aj nájde spôsob, ako zafinancuje tieto nezmyselné požiadavky z prostriedkov štátu alebo z prostriedkov európskych fondov, tak ako je to možné podporiť pri rozvodoch tepla z CZT.
Omnoho racionálnejšia pre vlastníkov bytov je investícia do fungujúceho vyregulovania ÚK a do súvisiacej montáže termoventilov a termohlavíc, ktorá má dokázateľne vplyv na šetrenie energie, tým že umožňuje vlastníkovi regulovať spotrebu podľa potrieb užívateľov bytov.
Existencia meračov je len akýmsi psychologickým momentom, ktorý rýchle vyprchá pri každodenných starostiach a povinnostiach. Dojemná starostlivosť o peňaženky obyvateľov bytových domov zo strany predkladateľov novely zákona o TE a ich zákonná požiadavka na povinnú inštaláciu meračov tepla, vraj pre “dobro a v záujme konečných spotrebiteľov tepla v bytoch“, je skôr pravdepodobne starostlivosť o odľahčenie peňaženiek vlastníkov bytov a naplnenie peňaženiek iných skupín, než konečných spotrebiteľov. Tak to zatiaľ je podľa ustanovení zákona o TE pri bezkonkurenčnom, monopolnom postavení výrobcov a dodávateľov tepla zo zdrojov CZT.

Spracoval
Ing. Miroslav Verčimák, predseda SVB F/12
Snímky: archív DaB

Kto sme a čo ponúkame

sme profesijne usporiadaný online časopis o stavebných firmách a materiáloch na Slovensku. Jeho cieľom je rýchle vyhľadávanie informácií a dodávateľských firiem pri stavbe rodinného domu.

Stavebníctvo

Zložité hospodárske obdobie, ktoré už 5 rokov trápi slovenské stavebníctvo, naplno odkrylo jeho problémy a nedostatky.

Prínos pre návštevníka stránky

Rýchla orientácia v odbore stavebníctva zrozumiteľnými článkami aj pre neodborníkov. Budú ich pripravovať najväčšie špičky, osobnosti a kvalitní realizátori prác.

Naši partneri

Ing. Pavel Kleskeň
šéfredaktor
0903 721 235
PhDr. Andrej Fabík
zástupca šéfredaktora
0904 978 305
Mirka Kleskeňová
redaktorka
0903 401 077
Štefan Majerník
obchodný zástupca
0903 781 341
Ing. František Orth
obchodný zástupca
0911 721 233
Mgr. Peter Jurovčák
obchodný zástupca
0903 210 551
Martin Strihovský
grafik
0903 046 808

Adresa redakcie: Trenčianska 47, 821 09 Bratislava
www.domabyt.sk