Zateplenie – jediné „rozumné“ riešenie

Spotreba energie všetkých druhov na prípravu tepla v rodinných či bytových domoch bude v našom klimatickom pásme vždy vysoká a pri terajších cenách palív a výške našich príjmov aj prevádzkovo vysoko nákladná. V niektorých častiach Slovenska musíme kúriť až 7 mesiacov v roku. Výškou prevádzkových nákladov za teplo sa teda zaoberá každý občan našej republiky.

Teplo získavame spaľovaním niektorého paliva. Ak svoju pozornosť upriamime na miesto najväčšej spotreby paliva – vykurovanie, musíme vidieť následné súvislosti. Čím je menšia spotreba primárneho paliva, tým nižšie sú prevádzkové náklady, čo znamená, že tým menej „vyberáme“ zo svojej peňaženky.
Uvedené platí pre rodinné, ale aj bytové domy. A je to dôvod, prečo treba o výške budúcich prevádzkových nákladov rozmýšľať už od prvej chvíle, keď buď ešte len uvažujeme o investícii do (akejkoľvek) nehnuteľnosti, alebo ju už vlastníme a uvažujeme o jej zateplení. Len tak sa dajú znížiť tepelné straty, ktoré vykrýva vykurovací systém a do neho prúdi tepelná energia vytvorená zhorením paliva.
Výška tepelných strát je teda limitom, o ktorom sa musí rozprávať, a zníženie týchto strát je najdôležitejšou „témou“ dňa.

Čo hovoria štatistiky
Štatistiky hovoria, že od roku 1993, keď sa realizoval prvý pilotný projekt zateplenia vo veľkom rozsahu (312 bytových jednotiek v Bratislave na Kramároch), sa doteraz na Slovensku zateplilo viac či menej úspešne až 50 % bytového fondu v bytovkách a asi 30 % bytového fondu v RD. Tá poznámka – viac či menej úspešne, nie je snahou o zneváženie tohto systémového stavebného procesu. Je to konštatovanie, že na začiatku masovejšieho rozšírenia zatepľovacích prác pred vyše 20 rokmi sa urobili aj chyby, ktoré vyplynuli z toho, že išlo o nové technológie, ktoré remeselníci museli zvládnuť, a tak úplne prirodzene museli vzniknúť chyby.
Dnes je proces školení a overovaní remeselnej zručnosti už „pod dôslednou kontrolou“, keďže všetky spoločnosti, ktoré dodávajú ucelené systémové riešenia zateplení, školia pracovné čaty. Aj „štát“ kontroluje, či realizácie, pri ktorých spoločenstvá vlastníkov bytov alebo správcovské organizácie požiadali o finančnú pomoc od štátu, robili certifikované stavebné spoločnosti či čaty. Na Slovensku existuje už cca 600 certifikovaných spoločností. Všetko toto napomáha k zvyšovaniu kvality stavebných prác, a teda aj k znižovaniu strát tepla cez obal stavby.

Legislatívne predpisy pre zníženie spotreby
tepelnej energie
Za obdobie od roku 1993 sa však veľmi zmenili „vonkajšie legislatívne“ podmienky, a to z dôvodu stáleho sprísňovania požiadaviek na tepelnotechnickú kvalitu obvodových plášťov budov. Pred 20 rokmi sa bežne zatepľovalo 5 cm fasádneho polystyrénu a plnili sa normové požiadavky. Dnes už je
10 cm „málo“. Bytové domy, ktoré sa obnovujú, by už mali dosahovať tepelnotechnické parametre – ultranízkoenergetického štandardu, kde je spotreba tepla len 25 kWh/m2 za rok a u rodinných domov je to hodnota pod 40 kWh/m2 za rok. Technicky vyjadrené – podľa STN 73 0540-2/2012 je odporúčaný tepelnoizolačný parameter steny a stropu U steny = 0,22 a u strešného plášťa = 0,10 W/(m2.K).

Pre zabezpečenie úrovne ultranízkoenergetickej výstavby teda bude potrebná vrstva tepelnej izolácie s hrúbkou 140 až 180 mm v kontaktnom zatepľovacom systéme (ETICS) a 340 až 410 mm v strešnom plášti.
Pre správny výber tepelnej izolácie je potrebné aj poznanie objemovej hmotnosti izolačného materiálu. Pre penový polystyrén do kontaktných systémov (ETICS) sa navrhujú
dosky s objemovou hmotnosťou 15 – 20 kg/m3 a výpočtová hodnota súčiniteľa tepelnej vodivosti je 0,040 W/(m.K); pre dosky z kamennej vlny objemovej hmotnosti 170 kg/m3 sa uvažuje hodnota súčiniteľa tepelnej vodivosti 0,045 W/(m.K). (Tab. č. 3 – prof. Z. Sternová, PhD., zborník Tepelná ochrana budov, máj 2013.)

Kritériá, aby nám nevznikali plesne
Medzi hlavné zásady pri navrhovaní hrúbky zateplenia patrí, že správne umiestnená tepelná izolácia (ide o tzv. kontaktný zatepľovací systém, ale platí to aj u odvetrávaného zatepľovacieho systému) je na vonkajšej strane plášťa, ktorý je vystavený chladu. Hrúbka tepelnej izolácie a z toho vyplývajúca tepelnotechnická účinnosť musí zabezpečiť, že teplota v žiadnom bode muriva obvodovej konštrukcie budovy neklesne pod teplotu rosného bodu (12,6 °C)!
Tento stav nám zaručí správne vyhotovený tepelnotechnický posudok od projektanta. Tepelná izolácia nám potom v zime zabraňuje úniku tepla smerom von a naopak; v lete zabezpečuje príjemnú klímu vo vnútri objektu, avšak len v tom prípade, ak aj stavebná realizácia bola vykonaná správne. Ide predovšetkým o správne zhotovenie detailov – nadpraží, ostení, atík, zateplenia balkónových dosiek… tak, aby nevznikali tepelné mosty a s tým súvisiace problémy (vlhnutie a vznik plesní).
Druhy tepelných izolácií
Na trhu je veľké množstvo tepelnoizolačných materiálov. Pri ich výbere a aplikácii však vychádzame predovšetkým z konkrétnej situácie, t.j. aký problém chceme riešiť, či ide o novostavbu alebo dodatočné zatepľovanie, či ide o rodinný alebo bytový dom, atď.
Podľa pôvodu materiálu, z ktorého sú tepelné izolácie vyrobené, rozoznávame dve základné skupiny výrobkov – izolácie organického pôvodu a izolácie anorganické.
Medzi izolácie organického pôvodu patrí celulózová izolácia, drevovláknité dosky, technické konope, slama, ovčia vlna, atď.
Anorganické izolácie poznáme vo forme minerálnej vlny, polystyrénu, sklenej vaty, fúkanej minerálnej vlny, atď.
Podľa tvaru jednotlivých výrobkov existujú izolácie doskové, pásové, fúkané, atď.

Každá tepelná izolácia má svoje ideálne miesto použitia, o ktorom hovorí technologický predpis zabudovania.
Okrem polystyrénu má väčšina tepelnoizolačných materiálov aj dobré akustické vlastnosti, čo je ďalší súbežný benefit zatepľovania.
Musíte si byť však vedomí, že výber druhu izolácie i jej hrúbku ovplyvní dosiahnutie požadovaného tepelného odporu, ale aj konštrukčný systém a stavebné materiály, z ktorých sú objekty postavené. Preto je potrebné, aby zatepľovacie práce mali realizačný projekt. V prvom rade sa v projekte navrhuje materiál, potom sa posudzuje tepelnoizolačná účinnosť, ktorá závisí od jeho hrúbky. V projekte sa však rieši aj umiestnenie izolantu v detailoch stavby a aj technológie zhotovenia celého zateplenia objektu.

Spôsoby riešenia zateplenia
Zateplenie možno navrhnúť v dvoch alternatívach: jednak ako kontaktné, kde tepelnoizolačný materiál „lepíme“ priamo na podklad, teda stenu, alebo ako odvetrané (nekontaktné), keď tepelnú izoláciu pripevníme na podkladovú rámovú konštrukciu, ktorá je namontovaná na stenu. Tento rám nesie tepelnú izoláciu a aj povrchovú úpravu fasády, ktorá je niekoľko cm vzdialená od tepelnej izolácie, a tým vytvoríme medzi fasádou a tepelnoizolačnou vrstvou ďalšiu izolačnú vzduchovú medzeru.

Na väčšie budovy alebo budovy občianskej výstavby sa častejšie navrhuje nekontaktný spôsob, ktorý sa potom celoplošne prekryje dizajnérsky zaujímavým fasádnym obkladom či keramickým alebo aj z niektorých kovových dekoratívnych plechov. Pri výstavbe rodinných domov a obnovovaných bytových domov sa používa najmä kontaktný systém. Je ekonomicky prijateľnejší a pri dobre spracovanom stavebno-fyzikálnom (tepelnoizolačnom) posudku prinesie úspory v takom rozsahu, že investície do dodatočného zateplenia sú návratné v rozmedzí cca 7 rokov.

Úskalia zateplenia rodinného domu
Veľkosť tepelného odporu steny (objemové zníženie tepelných strát) je závislá od hrúbky polystyrénu či iného izolantu – čím je hrubší, tým lepšie sú (jeho) izolačné vlastnosti. Z tohto vyplýva šetrenie nákladov na vykurovanie i klimatizáciu. Pri veľmi veľkých hrúbkach zateplenia cca 30 cm sa však stráca ekonomickosť, pretože náklady na zhotovenie izolácie neprinášajú taký efekt zvýšenia tepelného odporu konštrukcie, aby to znamenalo aj priamo úmernú úsporu spotreby energie. Má to svoje opodstatnenie, prečo je to tak.

Musíte si uvedomiť, že váš kotol ústredného kúrenia bol navrhnutý na „staré“, teda vysoké straty tepla, napr. na 130 kWh/m2/rok. Po zhotovení hrubého zateplenia sa straty domu znížia napríklad na 30 kWh/m2/rok. Vyhrievací výkon kotla však nejde zregulovať tak, aby aj pri poklese výkonu o cca 75 % (o toľko poklesla tepelná strata) pracoval s optimálnou spotrebou paliva a šetril tak jeho spotrebu, a teda aj platby zaň. Za tohto stavu sa efektivita zateplenia veľkými hrúbkami zateplenia stráca. V tomto prípade sa musí vymeniť aj kotol ÚK za kotol s podstatne nižším vykurovacím výkonom a potom sa efektívna prevádzka dosiahne. Stúpnu investičné náklady, a tak sa zmení aj čas návratnosti investície. Tento argument vás snáď presvedčí, prečo je potrebný tepelnotechnický posudok a projekt zateplenia stavby.

Vysvetlíme si, čo obsahuje tepelnotechnický posudok
Návrh hrúbky tepelnej izolácie v  zatepľovacom systéme si vyžaduje výpočtami dokladovať splnenie normou vyžadovaných  kritérií. Hrúbka tepelnej izolácie by mala zabezpečiť (minimálne) normou požadovanú hodnotu súčiniteľa prechodu tepla pre obnovované budovy Un = 0.22 w/m2K či tepelnoizolačný odpor R = cca 4,4. Vypočítaná hrúbka tepelnej izolácie  však musí zabezpečiť nižšiu hodnotu súčiniteľa prechodu tepla U, ako je požiadavka normy. Norma odporúča hodnotu U či R pre fragment roviny steny pri 5%nej vnútornej vlhkosti! Toto však reálne užívanie domu či bytu nikdy nezabezpečí. Reálne relatívne vlhkosti interiérov sú v rozpätí cca 45 – 60 %, u hygienických miestností aj viac. Ak teda chceme mať pocit komfortu a zbytočne neplytvať tepelnou energiou, je potrebné zvýšiť hrúbku tepelnej izolácie. Taktiež sa nesmie zabúdať na stavebné detaily spájania konštrukcií.

Pri stavebných detailoch musí byť z hygienického hľadiska zabezpečená minimálna teplota na vnútornom povrchu každého! detailu. Táto teplota musí byť vyššia, ako je kritická teplota rizika rastu plesní (pre konkrétnu teplotu a relatívnu vlhkosť vnútorného vzduchu (20 °C = 12,6 °C)! Hrúbka tepelnej izolácie teda závisí od splnenia hygienického kritéria pre všetky detaily budovy (napr. horizontálny a vertikálny styk stavebných konštrukcií obvodového plášťa, styk obvodového plášťa a otvorových konštrukcií, styk obvodového plášťa so základom resp. so stropom nad nevykurovaným podlažím, styk obvodového plášťa so strešným plášťom a podobne). Práve tepelné mosty v týchto miestach bývajú najčastejšou a hlavnou príčinou kondenzácie vodných pár a následného vlhnutia i rastu plesní na vnútornom povrchu stien.

Aká hrúbka tepelného izolantu je správna?
Už sme naznačovali, že pri výpočtoch hrúbky tepelnej izolácie (pre fragment steny a u stavebných detailov) sa môže stať, že dôjde k vypočítaniu rozdielnych hrúbok tepelného izolantu. Tu nastáva „problém“, ako u investora, tak aj u firiem, ktoré práce realizujú. Otázka je – aká je „tá správna“ hrúbka?!
Riešenie a vysvetlenie je jednoduché. Na vnútorných stenách, aj v miestach stavebných detailov, nesmie skondenzovať interiérová vlhkosť a nesmú sa tvoriť plesne, ktoré potrebujú k svojmu životu vlhkosť. Ak je určitá časť steny slabo zaizolovaná, tak vlhkosť, ktorú  interiérový vzduch vždy obsahuje, na tomto slabom mieste skondenzuje, navlhčí sa omietka a vznikne živná pôda pre rast plesní. Tá nám znehodnocuje kvalitu vzduchu (spóry) a aj stavebnú konštrukciu, a tak je rozhodovanie jednoznačné. Po celej ploche stavebnej konštrukcie musí byť nainštalovaná minimálne taká hrúbka tepelného izolantu, ktorá zaručí, že nedôjde ku kondenzácii! Toto kritérium ovplyvní hrúbky tepelných izolácií aj u rovných stien. Ak teda pri nadpraží musí byť hrúbka tepelnej izolácie 15 cm, tak by aj ostatná stena mala mať 15 cm hrubý tepelný izolant. Je to jednoduchšie pri realizácii prác a zateplenie bude účinnejšie po celej ploche obalu stavby. Užívateľ – teda majiteľ domu týmto prístupom určite získa na vyššej úspore tepla.

Ďalšou najčastejšou chybou je nekvalitná realizácia
Užívateľ kvalitným projektom zateplenia získa aj „výhodu“ jednoduchšieho riešenia detailov stavby a toto mu zasa prinesie vyššiu kvalitu realizovaných prác. Aj toto je jeden z problémov, s ktorými sa stretávame pri realizácii zateplenia.
V projektoch veľmi často chceme, aby boli čo najlacnejšie, takže chýbajú grafické riešenia spomínaných detailov. Remeselníci, žiaľ, 90 % je ich len zaučených a 600 licencií na celé Slovensko je strašne málo, tak realizujú práce nekvalitne. Chýbajú aj statické posudky na umiestnenie kotiev – úchytiek (hmoždiniek), a tak sa tepelnoizolačné dosky deformujú.
Z pohľadu stúpajúcich hrúbok polystyrénových dosiek vzniká aj problém protipožiarnej ochrany. V projektoch chýbajú požiarne deliace pásy.
Najčastejšou chybou je však šetrenie na hrúbke výstužnej vrstvy na tepelnom izolante. „Baukléber“ je druhou najdrahšou položkou zatepľovacieho systému. Aby sa ušetrilo, „natiahne“ sa len 3 mm hrubá vrstva namiesto
5 mm, výstužná sieťka nie je dostatočne vtlačená do vrstvy baukléberu, a tak je nedostatočne chránená. Vplyvom UV žiarenia môže zvetrať a ak nie je prichytená dostatočným množstvom úchytiek (hmoždiniek), celý vrchný kryt zateplenia, vrátane tenkovrstvej fasády môže spadnúť. Aj uloženie výstužnej sieťky pri špaletách – osteniach okien je veľmi často realizované zle.
Samostatnú kapitolu predstavujú zateplenia balkónov a klampiarske výrobky, o čom by bolo potrebné napísať ďalšie články.

Redakcia z internetových podkladov
Snímky: archív redakcie

Kto sme a čo ponúkame

sme profesijne usporiadaný online časopis o stavebných firmách a materiáloch na Slovensku. Jeho cieľom je rýchle vyhľadávanie informácií a dodávateľských firiem pri stavbe rodinného domu.

Stavebníctvo

Zložité hospodárske obdobie, ktoré už 5 rokov trápi slovenské stavebníctvo, naplno odkrylo jeho problémy a nedostatky.

Prínos pre návštevníka stránky

Rýchla orientácia v odbore stavebníctva zrozumiteľnými článkami aj pre neodborníkov. Budú ich pripravovať najväčšie špičky, osobnosti a kvalitní realizátori prác.

Naši partneri

Ing. Pavel Kleskeň
šéfredaktor
0903 721 235
PhDr. Andrej Fabík
zástupca šéfredaktora
0904 978 305
Mirka Kleskeňová
redaktorka
0903 401 077
Štefan Majerník
obchodný zástupca
0903 781 341
Ing. František Orth
obchodný zástupca
0911 721 233
Mgr. Peter Jurovčák
obchodný zástupca
0903 210 551
Martin Strihovský
grafik
0903 046 808

Adresa redakcie: Trenčianska 47, 821 09 Bratislava
www.domabyt.sk