Zateplením šetríme

Zateplením stavieb pre bývanie sa sledujú dva ciele. Prvý je hygienický – teplejšie povrchové teploty steny, stropu… vytvárajú kvalitnejšie obytné prostredie a klímu v príbytku. Druhý cieľ je úspora tepla, a tým pádom aj spotreby paliva na výrobu tepla v zimných mesiacoch. Táto úspora tepla sa premieta aj do ekonomiky bývania. Znižujú sa nám prevádzkové náklady.

Výškou prevádzkových nákladov za teplo sa teda musí zaoberať každý občan a je jedno, či býva v „bytovke“ alebo rodinnom dome, pretože na Slovensku musíme naše bývanie vykurovať 220 až 235 dní v roku. Čím je menšia spotreba paliva, ktorým si pripravujeme teplo, tým nižšie sú prevádzkové náklady, čo znamená, že tým menej „vyberáme“ zo svojej peňaženky.

Čo nám ovplyvňuje spotrebu palív?
Spotrebu paliva nám zásadne ovplyvňuje obálka stavby a jej tepelné straty. Obálku stavby tvoria základy a podlahy, steny a okná, aj vchodové dvere a tiež strecha. Ich tepelnotechnickú kvalitu určuje skladba konštrukcií, z ktorých vytvoríme stavebnú časť obalu stavby. Straty tepla budú stále, je to prirodzený fyzikálny jav. Rozhodujúca je však „výška“ týchto strát.

O „výške“ budúcich prevádzkových nákladov radno rozmýšľať už od prvej chvíle, keď začnete uvažovať o investícii do (akejkoľvek) nehnuteľnosti – alebo ju už vlastníme a uvažujeme o jej zateplení, aby sme si znížili mesačné zálohové platby dodávateľom paliva. Obálka stavby teda musí mať požadované tepelnotechnické vlastnosti, ktoré získa návrhom od projektanta. Len správne realizovaným zateplením sa dajú znížiť tepelné straty, ktoré vykrýva vykurovací systém a do ktorého prúdi tepelná energia vytvorená zhorením paliva. Za spotrebované palivo sa však musí platiť a tieto platby nám tvoria najväčšiu časť prevádzkových nákladov.
Výška tepelných strát je teda limitom, o ktorom sa musí rozprávať, a zníženie týchto strát je najdôležitejšou „témou dňa“ pri každej novej či obnovovanej stavbe RD alebo bytového domu.

Čím a ako zatepliť
Zatepľovanie stavby sa realizuje tepelnoizolačnými hmotami v hrúbke, ktorú vypočítava projektant. Zatepľovacích hmôt je veľa. Biely, šedý polystyrén, sklenená vata, minerálna vata, prirodzená ovčia vlna, celulózové fúkané tepelné izolácie, drevovláknité dosky, technické konope, slama či izolačné hmoty fóliové, využívajúce nanotechnológie. Hmoty môžu byť v rôznych tvaroch. Existujú izolácie doskové, pásové, fúkané, atď.
Každá tepelná izolácia má svoje ideálne miesto použitia, o ktorom hovorí technologický predpis zabudovania. Okrem polystyrénu a fóliových izolácií má väčšina tepelnoizolačných materiálov aj dobré akustické vlastnosti, čo je ďalší súbežný benefit zatepľovania.
Musíte si byť však vedomí, že výber druhu izolácie i jej hrúbka ovplyvní dosiahnutie požadovaného tepelného odporu len vtedy, keď sa správne nadimenzuje na konkrétny konštrukčný systém a stavebné materiály, z ktorých sú objekty postavené. Preto je potrebné, aby zatepľovacie práce mali realizačný projekt.

Súčasné požiadavky vyplývajúce z legislatívy
Od roku 1993, kedy sa na Slovensku realizovalo prvé zateplenie bytového domu – ešte ako experiment, sa však veľmi zmenili „vonkajšie legislatívne“ podmienky. Dôvodom bolo a je neustále sprísňovanie požiadaviek na tepelnotechnickú kvalitu obvodových plášťov budov s cieľom znižovania energetických náročností. Pred 10 – 15 rokmi sa bežne zatepľovalo 5 – 8 cm fasádneho polystyrénu a plnili sa normové požiadavky. Dnes už je 10 cm „málo“! Prečo?
Od začiatku tohto roka – 1. januára 2016 došlo k radikálnemu sprísneniu tepelnotechnických požiadaviek. Budovy na bývanie musia dosahovať parametre ultranízkoenergetického štandardu. Pre bytové domy je povolená spotreba tepla len 25 kWh/m2 za rok. U rodinných domoch je táto hodnota pod 40,7 kWh/m2 za rok. Táto požiadavka platí od 1. 1. 2016 aj pre rekonštrukcie!
Technicky vyjadrené – podľa novelizovanej STN 73 0540-2/2012 je odporúčaný tepelnoizolačný parameter steny a stropu U steny = 0,22 W/(m2.K), u strešného plášťa U = 0,10 W/(m2.K) a u okien a dverí je požiadavka U = 0,9 W/(m2K).

Pre zabezpečenie úrovne ultranízkoenergetickej výstavby teda bude potrebná vrstva tepelnej izolácie s hrúbkou 140 až 180 mm v kontaktnom zatepľovacom systéme (ETICS) a 340 až 410 mm v strešnom plášti.
Pre správny výber tepelnej izolácie je potrebné aj poznanie objemovej hmotnosti izolačného materiálu. Kto toto vypočíta? Základné údaje vám poskytne projektant v projektovom energetickom posúdení navrhnutej skladby stavebných konštrukcií.

Kritériá, aby nám nevznikali plesne
Ak teda posudzujeme tepelnotechnickú vlastnosť zatepľovanej stavebnej konštrukcie, musíme rešpektovať už v úvode článku spomínané hygienické kritérium. Z neho vyplýva nasledovné: pri navrhovaní hrúbky zateplenia platí, že správne umiestnená tepelná izolácia je na vonkajšej strane plášťa, ktorý je vystavený chladu. Toto platí pre KZS – kontaktný zatepľovací systém, ale platí to aj u odvetrávaného zatepľovacieho systému.
Hrúbka tepelnej izolácie a z toho vyplývajúca tepelnotechnická účinnosť musí zabezpečiť, že teplota v žiadnom bode muriva obvodovej konštrukcie budovy neklesne pod teplotu rosného bodu (12,6 °C)!
Tento stav nám zaručí už spomínaný, správne vyhotovený tepelnotechnický posudok od projektanta. Tepelná izolácia nám potom v zime zabraňuje úniku tepla smerom von (či vnikaniu chladu do konštrukcie) a naopak; v lete zabezpečuje príjemnú klímu vo vnútri objektu, pretože murivá sa neprehrievajú, neakumulujú teplo do seba a následne ho nevyžarujú do obytného priestoru v množstvách, ktoré sú nepríjemné pre pobyt osôb. Toto platí len v tom prípade, ak aj stavebná realizácia bola vykonaná správne. Ide predovšetkým o správne zhotovenie detailov – nadpraží, ostení, atík, zateplenia balkónových dosiek… tak, aby nevznikali tepelné mosty a s tým súvisiace problémy (vlhnutie a vznik plesní).

Spôsoby riešenia zateplenia
Zateplenie možno navrhnúť v dvoch alternatívach: buď ako kontaktné, kde tepelnoizolačný materiál „lepíme“ priamo na podklad, teda stenu, alebo ako odvetrané (nekontaktné), keď tepelnú izoláciu pripevníme na podkladovú rámovú konštrukciu, ktorá je namontovaná na stenu. Tento rám nesie tepelnú izoláciu a aj povrchovú úpravu fasády, ktorá je niekoľko cm vzdialená od tepelnej izolácie, a tým vytvoríme medzi fasádou a tepelnoizolačnou vrstvou ďalšiu izolačnú vzduchovú medzeru.
Kde a aký systém použiť?
Na väčšie budovy alebo budovy občianskej výstavby sa častejšie navrhuje nekontaktný – odvetrávaný spôsob zateplenia, ktorý sa potom celoplošne prekryje dizajnérsky zaujímavým fasádnym obkladom či keramickým alebo aj z niektorých kovových dekoratívnych plechov. Pri výstavbe rodinných domov a obnovovaných bytových domov sa používa najmä kontaktný systém (KZS). Je ekonomicky prijateľnejší a pri dobre spracovanom stavebno-fyzikálnom (tepelnoizolačnom) posudku prinesie úspory v takom rozsahu, že investície do dodatočného zateplenia sú návratné v rozmedzí cca 7 rokov.

Vysvetlíme si, čo obsahuje tepelnotechnický posudok
Návrh hrúbky tepelnej izolácie v zatepľovacom systéme si vyžaduje výpočtami dokladovať splnenie normou vyžadovaných kritérií. Označované sú U alebo R. Hrúbka tepelnej izolácie by mala zabezpečiť (minimálne) normou požadovanú hodnotu súčiniteľa prechodu tepla pre novostavané a obnovované
budovy Un = 0.22 w/m2K, či tepelnoizolačný odpor
R = cca 4,4 (m2.K)/W. Vypočítaná hrúbka tepelnej izolácie však musí zabezpečiť nižšiu hodnotu súčiniteľa prechodu tepla U, ako je požiadavka normy. Norma odporúča hodnotu U či R pre fragment roviny steny pri jeho ideálnej 5%nej vnútornej vlhkosti! Toto však reálne užívanie domu či bytu nikdy nezabezpečí. Reálne relatívne vlhkosti interié­rov sú v rozpätí cca 45 – 60 %, u hygienických miestností aj viac. Táto vlhkosť stále cez stenu či strop difunduje, a tak sa do murív či stropov dostáva podstatne väčšie % vlhkosti, ako vyžaduje ideálnych 5 %. Ak teda chceme mať pocit komfortu a zbytočne neplytvať tepelnou energiou, je potrebné zvýšiť hrúbku tepelnej izolácie. Taktiež sa nesmie zabúdať na stavebné detaily spájania konštrukcií.

Pri stavebných detailoch musí byť z hygienického hľadiska zabezpečená minimálna teplota na vnútornom povrchu každého! detailu. Táto teplota musí byť vyššia, ako je kritická teplota rizika rastu plesní pre konkrétnu teplotu a relatívnu vlhkosť vnútorného vzduchu (20 °C = 12,6 °C)! Hrúbka tepelnej izolácie teda závisí od splnenia hygienického kritéria pre všetky detaily budovy (napr. horizontálny a vertikálny styk stavebných konštrukcií obvodového plášťa, styk obvodového plášťa a otvorových konštrukcií, styk obvodového plášťa so základom resp. so stropom nad nevykurovaným podlažím, styk obvodového plášťa so strešným plášťom a podobne). Práve tepelné mosty v týchto miestach bývajú najčastejšou a hlavnou príčinou kondenzácie vodných pár a následného vlhnutia i rastu plesní na vnútornom povrchu stien a znižujú kvalitu obytného prostredia.

Projekt zateplenia je veľmi dôležitý
Dôležitosť projektu zateplenia spočíva v tom, že vyriešime energetické požiadavky a vo výkresovej časti riešime spôsob procesu realizácie na stavbe. V prvom rade sa v projekte navrhuje materiál, potom sa posudzuje tepelnoizolačná účinnosť zatepľovacieho materiálu v spolupôsobení so stavebným materiálom, z ktorého budovu staviame. Účinnosť zatepľovacieho materiálu vždy závisí od jeho hrúbky. V projekte sa však rieši aj umiestnenie izolantu v detailoch stavby ako aj technológie zhotovenia celého zateplenia objektu. Táto požiadavka býva hlavne u RD veľmi často porušovaná. Žiaľ, znížia sa tým možné % dosiahnutých úspor. Nespoliehajme sa na „informácie JPP“, nemusia byť objektívne.

Redakcia
Snímky: archív redakcie

Kto sme a čo ponúkame

sme profesijne usporiadaný online časopis o stavebných firmách a materiáloch na Slovensku. Jeho cieľom je rýchle vyhľadávanie informácií a dodávateľských firiem pri stavbe rodinného domu.

Stavebníctvo

Zložité hospodárske obdobie, ktoré už 5 rokov trápi slovenské stavebníctvo, naplno odkrylo jeho problémy a nedostatky.

Prínos pre návštevníka stránky

Rýchla orientácia v odbore stavebníctva zrozumiteľnými článkami aj pre neodborníkov. Budú ich pripravovať najväčšie špičky, osobnosti a kvalitní realizátori prác.

Naši partneri

Ing. Pavel Kleskeň
šéfredaktor
0903 721 235
PhDr. Andrej Fabík
zástupca šéfredaktora
0904 978 305
Mirka Kleskeňová
redaktorka
0903 401 077
Štefan Majerník
obchodný zástupca
0903 781 341
Ing. František Orth
obchodný zástupca
0911 721 233
Mgr. Peter Jurovčák
obchodný zástupca
0903 210 551
Martin Strihovský
grafik
0903 046 808

Adresa redakcie: Trenčianska 47, 821 09 Bratislava
www.domabyt.sk